Plyšová hračka
Mali ste obľúbenú plyšovú hračku?
Minulý rok sme mali možnosť prečítať si detský príbeh milých plyšových hračiek, prasiatka Mapiho a Vianka v knihe Vianočné prasiatko, no ak čakáte, že kniha Plyšová hračka je tiež pre deti, sklamem vás. Na obálke je uvedené 17+, no ja by som ju dala prečítať nie len dospievajúcim teenagerom, ale predovšetkým aj ich rodičom. Teenagerom ukáže odvrátenú stránku internetu, a pre rodičov je naopak drsnou pripomienkou toho, že aj dospievajúce dieťa potrebuje pozornosť a niekedy kontrola používania sociálnych sietí ich dieťaťom nemusí byť na škodu.
Kniha Plyšová hračka si na internete vyslúžila kritiky viac než dosť, a musím povedať, že právom, otvára však veľmi dôležitú tému. aj keď je podaná veľmi nešťastne. Dopomohli tomu predovšetkým nelogické odbočky od témy, či čudné správanie hlavnej postavy, ktorá napriek tomu, že bolo uvedené, že má 15 správala sa ako 12- ročná. No po prečítaní poslednej strany knihy som mala pocit, že celú knihu mi unikala skutočná podstata a jej odkaz som pochopila až v závere. Poďme si to rozobrať bližšie.
15 ročná Emília sa tak, ako každý druhý teenager nudí, jej kamarátka tiež nie je prototyp ukážkovej podpory, a rodičia na ňu nemajú čas. Začne objavovať čaro sociálnych sietí, čo zrovna v spojitosti so skúmaním vlastného tela a sexuality nie je dobrá kombinácia. Z jednej nevinnej fotky poslanej anonymovi to postupne prerastie do živých stretnutí, za ktoré si necháva od chlípnych chlapov platiť. Cíti sa ako jej plyšová hračka, ktorá všetko vidí, počuje no nič nemôže povedať, a tak sa táto prezývka čoskoro stane jej pseudonymom na stránke pre dospelých. Jej najbližší vôbec nič netušia, no všetko jedného dňa praskne. Bohužiaľ, rozuzlenia sme sa nedočítali, aj keď poslednou stranou som pochopila, že zámer autora nebolo ukázať riešenie, ale poukázať na problém, ktorý rodiny a teenageri v nich prežívajú. A presne tu prišlo pre mňa vytriezvenie, že kniha nemala byť výstrahou pre teenagerov o používaní sociálnych sietí, ale predovšetkým výstrahou pre rodičov, že o dieťa sa treba zaujímať v každom veku - presne tá veta, ktorú sa spýtala mama, keď zistila, čo jej dcéra robí "kde sme spravili chybu?" A v zápätí vypovedaná túžba Emílie "Želám si, aby mi povedali mama ťa ľúbi, aj otec ťa ľúbi, po niečom takom túžim..." dajú tomu celému úplne iné smerovanie a vy pochopíte, že autor sa s nami pekne pohral, a cez problém dieťaťa poukázal na problém rodičov.
Ako som spomenula, rušila ma predovšetkým zbytočná vata okolo príbehu, ktorá pre mňa pôsobila zbytočne nútene na rozšírenie strán. Vždy keď sa začalo diať niečo zaujímavé, čo zaujalo pozornosť čitateľa, autor nelogicky premostil na opis vidieckej chatky u babky, či podobnú zbytočnú vatu, ktorá s príbehom vôbec nesúvisela. Čítate o tom, ako sa Emília práve vrátila zo stretnutia s chalanom, o ktorom si myslela, že je jej prvá láska, no iba ju zneužil na vlastné uspokojenie, a namiesto vnútorných pocitov zrady zrazu čítame úvahu o písaní slohovej práce na tému Mladosť, ktorú musí Emília napísať do školy, a z ktorej sa nič viac nedozvieme. Podobne, keď Emília varovala dieťa maminej kamarátky a skúšala si jej oblečenie a v tom, prišiel jej manžel. Namiesto nejakého rozuzlenia, čo sa dialo ďalej prišiel zrazu nový deň.
Podobne rušivo na mňa pôsobil aj vek, a akási absolútna nezhoda vekovej kategórie s realitou. Netvárme sa, že 15- ročný teenager nevie, že má na intímnych partiách ochlpenie. Dnešné 15-ročné deti plávajú v alkohole a veciach okolo sexu ako ryba vo vode, čo je samozrejme smutné, ale netreba sa tváriť, že nevedia o sexualite a veciach s ňou spojenými. Preto scéna, kde dievčatá išli na párty, Emíliina kamarátka sa opila, a ich kamaráti jej začali pozerať do nohavičiek a doslova sa čudovať, že tam má chlpy je pre mňa absurdná. Ešte ten spôsob, akým to riešili: "Aha, ona tam má chlpy, to naozaj tam ženy majú chlpy? Na videách tam nič nemajú..." akože wtf? A tí chalani tam majú, akože čo? Podobne aj Emília objavovala svoje telo ako 10 ročná - a aha rastú mi prsia, a páčim sa chalanom, a podobne. Celkovo Emília robila také nezodpovedné a neuvážené kroky, jej že určite by ich 15- ročný pubertiak minimálne pred uskutočnením zvážil, a jej myšlienkové pochody boli extrémne nevyspelé, priam detské. Preto by sa mi rozhodne viac hodil vek hlavných aktérov zasadený niekde okolo dvanásteho veku, kedy dnešné deti objavujú práve spomínané veci.
Ďalšia vec, ktorá mi prišla rušivá a čítala som ju vyslovene so zimomriavkami boli opisy masturbácie Emílie. Ako v knihách som už čítala hocičo, a možno je to len môj vnútorný pocit. ale táto scéna mi prišla opisovaná tak intímne a dôverne, až mi pri predstave, že to píše dospelý muž v podstate o dieťati, prišlo fyzicky zle. Chápem, že téma knihy si to vyslovene pýtala, ale na mňa to bolo až príliš.
Napriek tomu, ako som uviedla, záverečná strana, kde na Emíliine tajomstvo rodičia prišli, mi ukázala nový pohľad na vec a príbeh. Pochopila som, že Emíliino správanie bolo po celý čas volanie o pozornosť, ktorú nedostávala od rodičov, ktorí vždy riešili niečo iné. Dospievajúce dieťa sa nevie o seba postarať, to že vie pubertiačka navariť a dať oprať veci neznamená, že je dospelá a s problémami sa vyrovnáva ako dospelý jedinec. Práve naopak, toto obdobie medzi dieťaťom a dospelým je v živote pubertiaka veľmi náročné, začína preberať zodpovednosť za vlastné chyby, rozoznávať hranice medzi prípustným a neprípustným, objavovať svoju intimitu. V tomto veku netreba dieťaťu hovoriť, čo presne má robiť, ale viesť ho, ukázať mu smer. A práve to Emília postrádala u rodičov. A krásne to vystihla práve záverečná reč Emílie, ktorú si môžete prečítať pod obrázkom.
Avšak jedna strana nezachráni celý príbeh, a skrz nešťastné podanie si myslím, že autor ostane naďalej medzi čitateľmi nepochopený, čo mi je ľúto, ale želám si, aby sa odkaz knihy komunikoval čo najviac. Preto knihu určite odporúčam, no povzneste sa nad formu a občasné nelogickosti v príbehu, a čítajte predovšetkým medzi riadkami.
Originálny názov: Pehmolelutyttö
Názov: Plyšová hračka
Autor: Jukka Behm
Počet strán: 216
Rok vydania: 2021
Väzba: brožovaná väzba (paperback)
Vydavateľstvo: YOLI
ISBN: 9788055178424
Úryvok z knihy:
"Zakričím, nech nikto nevstupuje a nech mi dajú pokoj, ale moje drahé plyšiaky, vám môžem povedať, čo si skutočne želám. Želám si, aby toho, kto je vo dverách, neodplašilo moje zúrenie a neobrátil sa na odchod, ale aby povedal: prestaň, nič sa nedeje, čo už, niečo vymyslíme a všetko bude v poriadku, nemusíš mať vôbec strach, nič ti nevyčítame, mama ťa ľúbi tak, ako pred tým, aj otec ťa ľúbi, Po niečom takom túžim."