Jedno talianske leto

07.08.2023

Aj keď sa nám leto blíži pomaly k svojmu záveru, viete si ho ešte predĺžiť zaujímavou knihou. Jednou z nich je aj kniha od Rebecci Serle, ktorej knihu O päť rokov som si zamilovala. Kniha má ten správny letný nádych a počas jej čítania budete priam cítiť slanosť mora vo vzduchu a slnečné lúče na tvári.

Hlavná hrdinka Katy prišla o milovanú matku. Jej stratu nesie veľmi ťažko, až tak, že jej vlastný život jej bez nej príde neúplný. Rozhodne sa odísť na miesto, o ktorom jej matka stále snívala, a na ktoré mali cestovať spolu, ale osud to už zariadil inak. No aké je jej prekvapenie, keď svoju matku stretáva presne na tomto mieste v jej mladšej verzii a je jej tak dopriaty čas s ňou navyše. U mňa to však má menšie ALE...

Začiatok mojej recenzie začnem pozitívami, pre ktoré sa naozaj po knihe oplatí siahnuť. Osobne milujem cez knihy precestovať svet a táto kniha vám určite jeden cestovateľský tip odovzdá - opisy mestečka Positano, Amalfi, ostrova Capri a čiastočne aj Neapola sú výborné. Spolu s hrdinkou sa prechádzate po nekonečných schodoch, brázdite uličkami, vychutnávate si pohľady na mesto. Opisy boli natoľko skutočné, že ma prinútili otvoriť prehliadač a aspoň cez obrázky sa presvedčiť o kráse týchto miest. Pri čítaní tejto knihy vnímate obrazy, ktoré autorka opisuje v knihách a zároveň si poviete, že toto chcete vidieť naživo. Toto sa teda autorke naozaj podarilo a vidno, že v tejto oblasti strávila nejaký čas, pretože všetko naozaj zachytila do detailov. O tom, že príbeh nepíše len tak na základe obrázkov, ale naozaj na týchto miestach bola sa môžeme presvedčiť vďaka emailovej komunikácii na konci knihy, v ktorej sa autorka dohaduje s hotelovým personálom a žiada ich o povolenie použiť ich hotel ako predlohu pre svoj príbeh.

Čo sa však týka samotného príbehu, musím povedať, že som ho vnímala nedotiahnutý, čo ma veľmi mrzí, pretože ako som spomenula v úvode recenzie, od Serle som zvyknutá na príbehy so silnou emóciou, no z tejto knihy som ju absolútne necítila. Áno, pointa a myšlienka bola síce pekná, ale podaná neuveriteľným spôsobom bez jasného vysvetlenia a celé pozadie dejovej linky mi prišlo miestami absurdné, nelogické a chýbali mi niektoré vysvetlenia.

Navyše tomu nepomáhal ani fakt, že som k hlavnej hrdinke cítila nesmiernu antipatiu. Milujem svoju mamu nadovšetko, ale dokážem bez nej ísť si nakúpiť oblečenie, navariť si, dokonca sa aj rozhodnúť, či stena bude modrá alebo zelená. Z Katy som mala pocit, že je na matke až chorobne závislá a bez nej nedokáže spraviť nič - teda iba sa vydala, čo však tiež začala v priebehu deja spochybňovať. Vôbec som sa nedokázala stotožniť s jej správaním hlavne voči manželovi a neskôr som dokonca odsudzovala niektoré jej kroky a činy. s ktorými som sa vôbec nevedela zžiť. Nepomohol tomu ani fakt, že sa akoby vlastne ani nič nestalo, pretože úmysel tam samozrejme bol.

Jej manžel bol pri tom jedna z mála pozitívnych postáv v príbehu a bol úplné zlatíčko, stál pri Katy v čase jej žiaľu, nechal ju ísť, keď cítil, že potrebuje byť sama a tiež vedel, kedy prísť a ukázať jej svoju lásku. Podľa mňa si ho naša postava ani nezaslúžila. Môžeme naozaj hlboko trúchliť, ale prenášať svoj žiaľ na ostatných v takejto miere, ako to robila Katy nie je spravodlivé voči nim.

Kniha je inak písaná dobre a stránky celkom rýchlo odbúdajú, nie je však úplne tak oddychovkou, keďže v sebe nesie náročnú tému vyrovnávania sa so smrťou blízkej osoby. Autorka sa zamerala predovšetkým na emocionálnu časť hlavnej hrdinky, ktorá postupne prijímala fakt, že jej mam tu už nie je. Snažila sa do toho vniesť aj trochu romantiky, ale keďže osobne som mala morálny problém s týmto románikom, nefandila som mu, celú dobu som ho vnímala skôr ako rozmar hrdinky.

Našťastie na konci autorka dopriala hlavnej postave vytriezvenie a vzchopila sa. Aj vďaka nej sme si mohli uvedomiť, že niektorých ľudí musíme dokázať pustiť, aj za cenu nesmiernej bolesti. Že čas na svete je nám daný, a nevieme ho predĺžiť, aj keď pri niektorých ľuďoch by sme veľmi chceli. A v neposlednom rade to, že vzťahy s ľuďmi, ktorí sú stále okolo nás a ľúbia nás nesmieme zanedbávať na úkor žiaľu za mŕtvymi.

3,5⭐️/5,

KNIHU ODPORÚČAM ČITATEĽOM, KTORÍ MAJÚ RADI KNIHY S DEJOM UMIESTNENÝM NA ZAUJÍMAVÝCH MIESTACH A NEVADIA IM MELANCHOLICKÉ PRÍBEHY.