Dievča bez mena
Pokračovanie krimi série o detektívke Josie Quinn patrilo k mojim najočakávanejším knihám v tomto roku vôbec.
Prvý diel, Miznúce dievčatá, vo mne vyvolal veľké nadšenie a odporúčam ho každému, kto sa ma spýta na dobré krimi. S rovnakým nadšením som sa vrhla do čítania druhej časti, a veľmi ma potešilo, že autorka si zachovala svoj typický štýl postupnej gradácie deja. Príbeh bol síce miestami prekombinovaný, ale opäť sa autorke podarilo v závere všetko spojiť do jedného celku a zrazu sa vám všetko ujasnilo.
Ak je niečo pre knihy Reganovej typické, je to to, že do 2/3 knihy nemáte absolútne žiadnu šancu odhaliť vraha, alebo hlavného páchateľa. Bez šance. Ak si aj myslíte, že konečne sa blížite k rozuzleniu, vždy sa stane niečo, čo úplne obráti celý dej naopak, a vy máte pocit, že v polovici knihy začínate opäť odznovu. Ale vôbec vám to nevadí, pretože v myšlienkach ženiete Josie a jej tím vpred, len aby ste pospájali pomyselnú logickú čiaru do jedného celku. Viete, že to riešenie stále niekde v pozadí príbehu je, už sa k nemu potrebujete len priblížiť.
V tejto knihe sme mali možnosť čítať opäť originálny príbeh, ktorý sa vplyvom okolností opäť stal pre Josie veľmi osobný. Medzi poškodených totiž patrila Misty, kvôli ktorej Josie opustil jej bývalý manžel. Tej niekto uniesol jej novonarodené dieťa a ju samotnú dobil na nepoznanie, a tak sa Josie aj napriek nie príliš dobrým vzťahom s Misty púšťa do veľkej pátracej akcie. Všetko však skomplikuje udalosť, pri ktorej objavia v dome Josienho snúbenca Luka mladú ženu, ktorá trpí amnéziou a nespomína si kto je, ani ako sa tam dostala. Na tom by nebolo nič hrozné, kedy však dom nebol plný cudzej krvi a Luka zmizol tiež. Z jedného nezvestného sa tak razom stávajú dvaja, a obaja majú k Josie blízko. A jediné vodítko k prípadu je práve žena, ktorú chytili v Lukovom dome - dievča bez mena. Je to však hlavná podozrivá, či obeť? A prečo bola ukrytá u Luka doma?
Josie zasiahne predovšetkým zmiznutie Luka, pretože ako sa zdá, v poslednej dobe k nej nebol vo všetkom úprimný a okrem bolestivých spomienok, ktoré v nej všetky udalosti vyvolávajú, zmietajú s ňou ešte aj pochybnosti ohľadne Luka samotného a ich vzťahu. Ten si za poslednú dobu prechádza ťažkou skúškou, a tak na rozdiel od prvej časti, kedy bola Josie predstavená predovšetkým ako tvrdá a nekompromisná policajtka, v tejto časti máme možnosť vidieť aj jej zlomenú stránku. Samozrejme, stále je úžasná, stále ide do všetkého naplno a svoju prácu robí do detailov, kým neodhalí každý kúsok skladačky, ale k tomu všetkému vidíme aj ženu, ktorá sa ide vyplakať na hrob svojho bývalého manžela, či ženu, ktorá sa boj ostať sama so svojimi myšlienkami. Tento nový rozmer príbehu sa mi veľmi páčil a vďaka nemu som si vytvorila väčší vzťah s postavou, pretože jej to dodalo akýsi nádych ľudskosti. Už z prvej časti knihy vieme, že Josie má skryté bolesti a traumy, a akosi aj Josie tuší, že sa blíži čas, kedy sa im bude musieť postaviť.
Aj keď v prvej časti som Lukovi fandila, a vlastne ani teraz nemôžem celkom povedať, že by som ho ako postavu nemala rada, no fandiť som mu už prestala. Josie mi bolo veľmi ľúto, každý jej vzťah, či už ten s jej bývalým Rayom, alebo tentokrát s Lukom, je poznačený nejakou zradou a bolesťou. Josie si to nezaslúži, v tomto si autorka pre ňu pripravila celkom krutú hru osudu. Na druhej strane. už v prvej časti sa mi veľmi páčila postava Noaha, a v tejto druhej som už v myšlienkach nahlas kričala, aby sa dala Josie dokopy konečne s ním. On je úžasná postava, vždy stojí pri Josie, kryje ju, chápe jej rozhodnutia, nebojí sa jej dohovoriť, ak sa bezhlavo rúti do nebezpečnej situácie a pripomenúť jej, že tým ohrozuje predovšetkým seba. Vždy stojí pri nej, vždy vie, ako ju potešiť, a čo práve potrebuje, aby načerpala nové sily. Neviem do akej miery chce autorka túto hru medzi nimi dvoma rozohrávať ďalej, ale do kelu, ja si fakt želám, aby po tom všetkom boli tí dvaja spolu!
K samotnému štýlu autorky nemám opäť čo vytknúť. Potrebnú iskru z prvej časti si zachoval aj tento diel, autorka presne vie, kde dej trošku okoreniť, aby nestratila čitateľovu pozornosť. Každá kapitola opäť priniesla niečo nové, čo nás nútilo čítať ďalej a nie príliš dlhé kapitoly postupne hnali dej dopredu. Občas sa v príbehu vyskytli krátke novinové úryvky, ktoré nás síce mohli na chvíľku zmiasť, ale kto čítal aj prvú knihu vie, že nikdy v príbehu nie je nič navyše, a tak sa stalo, autorka pekne všetko ucelila v jednotnom závere. Na rozdiel od prvej knihy sme tentokrát nemali prológ, ale rovno sme "vhupli" do deja, ktorý sa rozbehol hneď od prvých stránok.
Táto séria je výborná. Zamilovala som sa do nej v prvej časti, a milujem ju aj v tejto druhej. Sympatická hlavná hrdinka, jej tím a v neposlednom rade príbehy, ktoré im autorka vymyslela si musia získať každého. Knihu Dievča bez mena môžete čítať aj ako samostatnú časť, pretože prípad, ktorý detektívka rieši nenadväzuje na príbeh z prvej časti, ale ak chcete vidieť hlbšie medzi vzťahy postáv, chcete vedieť aj niečo o ich súkromí a aspoň trochu poznať aj ich minulosť, určite však siahnite aj po prvej časti. Kniha vám pomôže lepšie pochopiť konanie postáv a pochopiť spojitosti medzi nimi.
Mimochodom, aj napriek tomu, že prvú časť som čítala ešte v auguste minulého roku, pamätala som si celú jej zápletku a pocit, ktorý vo mne vyvolala. Preto aj pri čítaní tejto knihy som vôbec nemala pocit. že medzi samotnými časťami série je 9 mesiacov, príbeh som začala čítať presne tam, kde som minule skončila. A kniha vo mne zanechala opäť rovnaký pocit, dokonca som zvedavá, ako sa bude osud Josie vyvíjať ďalej, koho z blízkych bude zachraňovať tentokrát, a do kelu, ja tom poviem zas, či sa konečne dá dokopy s Noahom! Veľmi sa teším na tretiu časť, pretože podľa anotácie knihy konečne nazrieme do minulosti Josie. Kniha má však vyjsť ešte tento rok, a tak viem, že nebudem čakať dlho. Kniha má u mňa aj napriek prvotnej prekombinovanosti 5⭐️/5.