Vodonoh

10.01.2024

Vo svojom živote som chcela zažiť veľa vecí, jednou z nich je aj splav nejakej rieky. Po dočítaní knihy Vodonoh som sa tohto sna dobrovoľne, bez násilia vzdala. Už nechcem zažiť splav. Nie, ďakujem, neprosím.

Má to byť napínavé, mierne mrazivé, s nádychom mysteriózna a možno trošku hororu. Presne s týmito indíciami som sa púšťala do čítania. Za seba môžem povedať, že som presne toto dostala a ešte k tomu aj taký ten pocit očakávania, že sa určite niečo stane a vy to chcete mať už za sebou, ale zároveň nie, lebo sa toho trošku bojíte. Pri niektorých pasážach som mala dokonca pocit, že niekto ma sleduje. Aby som to objasnila, bežne takéto hororovo-trilerovo-mysteriózne knihy nečítam, ale vždy ma svojou tajomnou atmosférou dokážu úplne pohltiť.

Rovnako sa to stalo aj pri knihe Vodonoh, ktorú keď som už začala čítať nevedela som sa odtrhnúť. Otázky, čo sa to vlastne deje a akási bezmocnosť z neistoty prišli už hneď v úvode a postupné plynutie deja tento pocit len umocňovali. Minimálne toto sa autorovi podarilo vystihnúť výborne a atmosféra napätia sa niesla celou knihou.

V knihe sa stretávame s nesúrodou skupinou ľudí, ktorí sa vybrali na splavovanie Dunaja, no určite nečakali, že ich postretne toľko tajomných odkazov, správ a v konečnom dôsledku aj boj o holý život. Nápad vytvoriť biznis v podobe asistovaného splavu vznikol tak typicky, slovensky, pri pive. Naša hlavná postava, muž, ktorého meno sme sa mimochodom za celú dobu nedozvedeli, oslovil svojho kamaráta Pagiho, či by sa s ním nedal do biznisu, v ktorom by za peniaze previedli skupinu ľudí dunajskými vodami. Všetku organizáciu si berie na starosť, Pagi bude len ako skúsený sprievodca. Ten ho však varoval, že to nie je dobrý nápad. A na konci príbehu mu naša postava dala za pravdu,

Tak sa stretávame s Vladom, workoholikom, Katarínou, psychologičkou nesúcou v sebe krivdu, Michalom a Alexom - dvomi Čechmi, ktorí berú život ako gombičku a nakoniec tu máme Erika, tajomného, trochu obozretného, ale zato s viacerými tajomstvami. Splav začali 7, čo všetko prežili, či splav vôbec dokončili a ak hej kto bol ten šťastný, vám neprezradím. Viaceré rozhodnutia autora ma prekvapili a aj mierne šokovali, pretože som typ čitateľa, ktorý verí do posledného konca. Autor sa nebál byť v niektorých momentoch krutý, pomstychtivý, krvilačný.

Napriek tomu však jeho štýl podania príbehu bol úplne nenásilný, akoby ste počúvali rozprávanie kamoša pri pive. Dialógy boli veľmi realistické a rozhovory tak pôsobili uveriteľne. Až nadobudnete pocit, či to naozaj niekedy niekto neprežil, ale veci v príbehu, ktoré sa diali, vám zároveň túto teóriu vyvracajú. Ale potom si poviete, že po svete v skutočnosti naozaj behajú ľudia, ktorí sú súčasťou rôznych skupín, o ktorých existencii ste do dnešného dňa nepočuli, tak prečo by nemohlo mať aj toto pôvod v realite? Vaše myšlienky počas čítania príbehu naozaj skáču od jednej teórie k druhej.

Vždy ma desila predstava smrti utopením, no ak by som prežila to, čo postavy v knihe, asi by som sa utopila dobrovoľne, pretože všetko ostatné môže byť už len horšie. Okrem takýchto momentov sa však autorovi podarila jedna vec - nenápadne v príbehu vysvetlil fungovanie užitočných trollov na internete, odhalil ich motivácie, ale aj taktiky. Nezabudol v skrytosti poukázať aj na konkrétne "celebrity" v tejto vzorke ľudí. Kto skutočne číta medzi riadkami zistí, o kom je reč.

Privítala by som však trošku viac vysvetlení v závere, pretože niektoré veci mi v hlave ostali ako keby nevysvetlené a potrebovala som viac odpovedí. Ale práve to bol možno zámer autora - donútiť vás zavrieť knihu s nechápavým výrazom striedajúcim sa s očakávaním a precitnutím zároveň. Veľmi ma však zaujala postava Pagiho, ktorý je pre mňa jednou veľkou, neprebádanou neznámou. Privítala by som aj jeho príbeh, pretože práve v súvislosti s jeho postavou vo mne ostalo najviac nezodpovedaných otázok a práve k tejto postave ma to po celú dobu príbehu ťahalo najviac - prečo je tak stoicky kľudný? Že ho nič neprekvapí? Že sa nebojí? Pretože niečo vedel - a práve to je to, ak by to vedela aj naša postava, tento splav by sa nikdy neuskutočnil.

Táto kniha mala všetko, čo od takéhoto príbehu očakávam - atmosféru, napätie, energiu, drámu, kult, sektu, otázky, ktoré vo vás ostanú. To, že na to autorovi stačilo iba 200 strán je naozaj obdivuhodné. Po dočítaní knihy som si však povedala, že splavom sa budem určite vyhýbať, pretože autorovi sa podarilo výborne ma (de)motivovať - demotivoval ma k spoznávaniu vodáckych oblastí Dunaja a motivoval ma k tomu, aby som radšej sedela doma a čítala podobné príbehy.

KNIHU ODPORÚČAM ČITATEĽOM, KTORÍ MAJÚ RADI MYSTERIÓZNE, TAJOMNÉ PRÍBEHY S NÁDYCHOM HORORU,