Řecké štěstí

30.07.2023

Grécko mi prirástlo k srdcu už pri mojej prvej návšteve. Má špecifickú atmosféru, bohatú históriu a nezameniteľnú identitu medzi národmi. Keď som preto videla v ponuke vydavateľstva knihu Řecké štěstí a prečítala som si, že ide o osobné zážitky autorky, neváhala som a knihu som si chcela prečítať. Vždy sa rada pozriem na krajinu aj očami niekoho, kto tam dlho žije a vie nám, turistom, ukázať aj iné stránky našich obľúbených krajín.

Keď sa povie Grécko, každému z nás napadne niečo iné - niekoho more a dovolenka, iného ostrovy, špecifická hudba, kulinárske zážitky a autorke knihy napadne "domov". Autorka žije v Grécku už cca 25 rokov, zvyklosti krajiny preto pozná už naozaj dobre, a rozhodla sa s nimi podeliť najprv na svojom blogu, no pre jeho veľký úspech jej príbehy vyšli aj knižne.

Hneď na začiatku knihy nám vyrozpráva príbehy o tom, ako sa vlastne do Grécka dostala. Začalo to klasickou dovolenkou, na ktorej náhodou natrafila na mladého Konstantinosa. 3 týždne jej stačili na to, aby sa chceli stretnúť opäť a z kamarátstva nakoniec vzišiel impulzívny sobáš. Keď si však predstavujete, že to bolo úplne idylické, mýlite sa. Kosta sa po svadbe vrátil späť do Grécka a autorka nevedela, čo bude ďalej, ostala sama v Česku a nevedela, ako to nakoniec všetko skončí. Nakoniec z toho vzišlo presťahovanie sa Grécka, kde sa konala ďalšia, tentokrát grécka svadba a odvtedy tam autorka už ostala.

Postupne nám autorka prestavila život v Grécku, jej ťažké začiatky pri stavbe domu, nedorozumení so svokrou, rečovou bariérou, kedy vznikali viaceré vtipné momenty, cez rôzne povery, tradície, ale aj postupnú zmenu Grécka, ktoré pozoruje. Príbehy pani Kateřiny sa čítali veľmi dobre, veci podáva z pohľadu našej kultúry - hlavne teda porovnávanie rozdielností medzi nami, či už v spôsobe života, pristupovaniu k školstvu a výchove, či napríklad aj náboženstvu. Autorka sa však nesnaží ukázať všetko ružové, ale otvorene a priamo pomenúva aj negatívnejšie stránky krajiny.

Ako turisti si často myslíme, ako úžasne sa v danej krajine musí žiť, no neuvedomujeme si, že za týždeň - dva sa nedá krajina spoznať. Turistický ruch tvorí dôležitú ekonomickú súčasť krajiny, sama autorka v tejto oblasti pracuje. Vidíme však len to, čo nám chcú Gréci ukázať. Ani autorka preto nezatvára oči pred jej nedokonalosťami. Otvorene opisuje, ako sa v niektorých oblastiach ťažko žije. Pri opise prvého zemetrasenia, krátko po tom, ako si spolu s Kostom postavili dom, mi prebehol mráz po chrbte.

Veľmi sa mi páčili hlavne zaujímavosti, ktoré nám v knihe o tejto krajine predstavila. Vedeli ste napríklad, že zatiaľ čo pre nás je piatok 13. symbolom smoly v Grécku je to naopak utorok 13.? Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo je cena čerstvo ulovených rýb taká drahá? Alebo to, že jedlo v Grécku nie je len o tom, aby sa človek nasýtil, ale často tvorí dôležitú súčasť rodinných zväzkov a priateľských stretnutí?

Zaujímavý je tiež príbeh o symbole Grécka, takzvanom "Evil Eye", ktoré pochádza zo starej Perzie. Zatiaľ čo u nás sú známe predovšetkým červené stužky proti urieknutiu, v Grécku túto poveru nahrádza práve Evil Eye. Sklenené modré oko je súčasťou každej domácnosti a má špecifickú funkciu zachytiť akúkoľvek negatívnu energiu. Tento talizman som na dovolenke v Grécku videla takmer v každom suvenírovom obchode, podobne aj v Turecku, preto som konečne rada, že chápem jeho význam.

Príbeh o hrdosti Grékov na svoj jazyk ma skôr pobavil, hneď som si spomenula na moju prvú dovolenku v Grécku pred 14 rokmi, kedy sme sa s kamoškami vybrali na výlet do Thessaloník vlakom a po celej stanici sme nenašli ani jeden anglický text. Všetko bolo písané v gréčtine a len intuitívne sme sa snažili nájsť ten správny vlak. Presne o tejto hrdosti hovorí aj autorka a odvoláva sa aj na film Moja tučná grécka svadba. Gréci sa snažia pôvod akéhokoľvek slova prepojiť s gréčtinou a niekedy z toho vznikajú naozaj vtipné momenty.

Musím však povedať, že miestami je cítiť, že príbehy boli prvotne písané prioritne na blog. Sú krátke a čítajú sa naozaj dobre, no keď čítate viac príbehov za sebou, miestami máte pocit, že niektoré veci už viete a opakujú sa. Predsa len, blog vychádza v iných intervaloch, preto je dobré na blogu občas niektoré skutočnosti pripomenúť, no v knižnej verzii to môže trošku rušiť. Začiatkom knihy som dokonca mala pocit, že autorka nenávidí svoju svokru, pretože ju často vykreslila v nie príliš pozitívnom zmysle, čo by sa nedialo, keby príbehy prešli možno menšou korektúrou. Tiež by som ocenila, keby príbehy v knihe boli rozčlenené do spoločných kategórií podľa oblasti, ktorej sa týkajú - napríklad kultúra a zvyky, kuchyňa, zaujímavosti. Tak by sme mali všetky informácie pokope a čitateľ by nemal pocit, že sa skáče z jedného do druhého.

V knihe vás tiež čaká pár receptov a fotografií, ktoré tomu pridávajú šmrnc. Niektoré príbehy ma bavili viac, iné menej, ale v konečnom dôsledku bola kniha krásnym nazretím do života v tejto krajine a s vysporiadaním sa nie len kultúrnych rozdielov, ale častokrát aj šokov. Ak vás zaujímajú "cestopisy" trochu inak, a viac vás fascinuje život v tejto krajine, ako turistické typy na výlety, určite si knihu prečítajte.

Keďže nerada hodnotím osobné skúsenosti iných ľudí, zameriam sa len na celkovú štruktúru knihy, preto jej dávam 4⭐️/5.

KNIHU ODPORÚČAM ČITATEĽOM, KTORÍ MAJÚ ZÁUJEM O AUTENTICKÉ PRÍBEHY Z GRÉCKA PODANÉ STRUČNOU FORMOU.