Pýcha a Predsudok
Priznávam, toto bolo moje "ten krát po prvé" s knihou Pýcha a Predsudok. A nie len s knihou, ale s týmto dielom celkovo. Aj napriek tomu, že toto dielo pozná snáď každý, že má asi xy televíznych spracovaní a tých knižných ešte viac, ja som sa mu akosi podvedome vyhýbala.
Priznávam, moja chyba. A teraz už viem, ako veľmi som samú seba "okradla."
Akosi mi stačilo uspokojiť sa so všeobecne zaužívaným opisom: "To je to dielo, kde je ten dokonalý pán Darcy, ktorého tak rady hľadajú romantické knižné hrdinky ešte aj dnes." Myslela som si, že viem, o čom to je, no keď Vydavateľstvo IKAR prišlo s tým, že knihu vydávajú v novom preklade, a s novým úžasným prebalom, povedala som si, že si teda tú knihu konečne prečítam. A až teraz konečne môže povedať, prečo to nadšenie okolo tohto diela úplne chápem. A hneď po dočítaní knihy som si naliala pohárik vínka a pozrela si aj jedno z filmových spracovaní a bola som rovnako nadšená.
Toto dielo nie je len taká obyčajná romantika, kde pán Darcy prejde prerodom zo zatrpknutého muža na gavaliera nie len naučeným správaním, ale gavaliera v tom pravom zmysle slova, a ešte oveľa viac. Autorke sa pomocou romantického príbehu zasadeného do začiatku 19. storočia podarilo výborne vystihnúť ľudskú povahu, ktorá je nemenná a taká istá aj v dnešnej dobe.
A nemusíme žiť ani v 19. storočí, s pýchou a predsudkami sa stretol každý jeden z nás. A to nie len v pozícii tých, na ktorých sú páchané, ale aj tých, ktorí tieto ľudské chyby páchajú. A presne pre to som si toto dielo zamilovala. Aj napriek tomu, že sme sledovali príbeh Elizabeth Bennetovej, autorka sa nesnažila z nej spraviť dokonalú postavu bez chýb. Prerodom neprešiel len pán Darcy, ale aj samotná Elizabeth - aj ona musela prehltnúť svoju pýcha a uznať neopodstatnenosť svojich predsudkov, nie len tá druhá strana mince v podobe pána Darcyho. Krásny príbeh o tom, ako niekedy stačí dať šancu aj osobám, ktoré sa nám javia ako vzdialené nášmu chápaniu sveta. A toto platí aj pre pána Darcyho. Aj on mal totiž predsudky a svoju pýchu sa ani nesnažil skrývať, tiež si musel vypočuť krutú a drzú pravdu, musel mu byť zrazený hrebienok, aby naplno pochopil, že svoje predsudky nemôže predkladať ako všeobecnú pravdu.
Samotné postavy, ktoré autorka zahrnula do tohto diela, a teda že ich naozaj bolo, výborne vykreslili nie len spoločnosť z éry, kde sa príbeh odohrával, ale aj ľudské povahy, s ktorými sa stretávame aj dnes - roztopašnosť, vtieravosť, pretvárky, , intrigánstvo, ale aj dobrosrdečnosť, pohostinnosť, úctu. Bolo tu naozaj všetko.
Autorka používa špecifický štýl písania, ktorý môže mnohých odradiť, ale určite prvotnú ťažobu textu prekúsnite a uvidíte, že si na to zvyknete a postupne vám to príde úplne prirodzené. Austenovej štýl je tak osobitý, že ak by pred vás dali 10 kníh rovnakého žánru, hneď by ste vedeli, ktorá kniha vyšla z jej pera. Charakteizujú ho predovšetkým dlhé opisy, vade prítomné zdvorilostné frázy, ktoré sa hlavne dnes z našej spoločnosti vytrácajú. Mňa osobne fascinovalo, ako sa v knihe dokázali postavy poslať do teplých krajín doslova tak, že si navzájom ešte aj poďakovali a nezabudli pri tom vystrúhať úctivý pukerlík. Naozaj ťažko okopírovateľný štýl, ktorý možno ľudí dnešnej dobe nepresvedčí, ale perfektne dotvoril obdobie, do ktorého sme sa pomocou Austenovej preniesli. Okrem toho, v knihe sú úžasné myšlienky, ktoré som si musela zaznačiť. A túto krásu im dodával práve svojský jazyk, ktorým ich autorka vyslovila cez svoje postavy.
K novému prekladu sa síce vyjadriť neviem, možno by som mala výhrady, ak by som pred tým dielo čítala v inej podobe, ale na druhej strane som si aspoň dielo užila naplno bez toho, aby som ho porovnávala s inou verziou.
Naozaj som veľmi rada, že som opäť len nepretočila očami, ale konečne som sa dokopala k tomu prečítať toto dielo. Už aj ja viem naplno precítiť rozhovory o pánovi Darcym, o emancipovanej Elizabeth a ich veľkej láske. Prerod hlavných postáv bol úžasný, vzájomnými predsudkami voči sebe sa dokázali dostať k lepším verziám seba samých a prehltnúť tak svoju pýchu, ktorá už viac v ich vzťahu nemala miesto.
Určite ma to "nakoplo" prečítať si viac kníh od klasických autoriek a pochopiť ich význam pre literatúru a to, prečo sa o nich učí na školách. Túto príležitosť môžem hneď využiť s knihou Malé ženy, ktorá je z rovnakej edície, ako Pýcha a Predsudok a doteraz ju mám na poličke len vďaka peknému prebalu. Teraz už viem, že skutočné bohatstvo sa nachádza práve pod ním, v obsahu samotného diela.
Pýcha a Predsudok, Jane Austen, Elizabeth a pán Darcy - vo všetkej svojej oddanosti mi dovoľte oceniť hodnotu vášho príbehu na úctihodných 5⭐️/5.