Posledná reštaurácia v Paríži

31.01.2024

Pri knihách s témou druhej svetovej vojny v sebe cítim akúsi vďačnosť za každého hrdinu, ktorý sa akýmkoľvek spôsobom pričinil o pád nacistického režimu alebo pomoc utláčaným. Nie tak dávna história je vďačnou témou aj pre mnohé literárne diela a autori nám prinášajú viacero príbehov, ktoré nás chytia za srdce.

Kniha Posledná reštaurácia z Paríža je ďalšou z kníh, ktorá vo mne zarezonovala, aj napriek tomu, že jej príbeh nie je založený na skutočnom príbehu, a autorka si z obdobia II. svetovej vojny požičala vlastne iba známe historické fakty o živote nacistov v Paríži. Svojím spôsobom kniha nie je celá venovaná tejto téme, ale je nosnou linkou pre porozumenie viacerých dejových liniek.

Sabine sa dozvie, že je jedinou dedičkou známej reštaurácie v Paríži, no nedokáže sa z nej tešiť. Priestor reštaurácie je v ľuďoch známy v negatívnom svetle a ktokoľvek pri jej zmienke si akurát odpľuje a ide ďalej. Počas vojny to bola totiž jediná prosperujúca reštaurácia, keďže patrila k tým, ktoré s radosťou vítali aj nacistov a poskytovali im priestor na večerné posedenia. Potom sa však v reštaurácii stala nehoda, a majiteľka reštaurácie, Marianne, otrávila svojich hostí. Okrem nacistických veliteľov však zomrel aj chlapec a mladá žena, pôvodom obaja z Francúzska. Marianne sa tak do mysle ľudí zapísala nie len ako kolaborantka, ale predovšetkým ako vrahyňa.

Sabine nevie prísť na súvislosti medzi ňou a jej údajnou starou mamou, keď stretne Gilberta, starca, ktorý kedysi pracoval priamo v reštaurácii s Marianne a obeťou jej vraždy bol práve jeho brat, Henry. Keď však za starým obrazom narazia na viaceré dokumenty, pričom je na nich uvedené iné meno, zvedavosť a zároveň túžba po pravde ich prinúti pátrať ďalej. A zatiaľ, čo Sabine zisťuje viac z rodinnej histórie, Gilbert chce iba odpoveď na to, prečo jeho drahá Marianne zabila jeho brata. Postupné odhalenia však ukážu, že Marianne bola sama obeťou doby a história si ju pamätá ako vrahyňu neprávom.

Kniha je rozdelená na viac častí, pričom autorke sa podarilo zachytiť viaceré obdobia života jednej ženy, Hneď v úvode zisťujeme, že je už síce dávno po smrti, no spomienky na ňu sú pre niektorých ľudí stále živé. Ocitáme sa v prítomnosti a práve táto časť nám pokladá základnú otázku pre zvyšnú časť knihy - kto bola v skutočnosti Marianne. Stretávame sa v nej s jej vnučkou Sabine, ktorá ju však nepoznala a dostane sa k nej len náhodou a Gilberta, ktorý naopak pri Marianne strávil obdobie, ktoré ho poznačilo do konca života.

Plynulo sa vrháme do odhaľovania záhady a spoznávame život dievčaťa, neskôr ženy, ktorá nemala ľahký osud, no napriek tomu sa tešila zo života. Vtedy známa ako Elodie vyrastá u babky, miluje prostredie vidieka a práve tu nájde aj lásku svojho života, Jacquesa, ktorý ju chápe, zahŕňa pozornosťou a v jeho prítomnosti sa cíti slobodná ako vtáci, ktorých Jacques tak miluje. Žijú naplnený život až do momentu, kedy sa nestane tragédia. Šťastná láska sa tak razom zmení na hlbokú nenávisť.

Marianne, respektíve Elodie, bola veľmi silná a reálna postava. Sprvu utláčaná, odsúvaná na vedľajšou koľaj vlastným otcom, no veľmi milovaná babkou, nachádza radosť zo života v náručí muža, ktorý je pre ňu všetkým. Po tragédii sa jej hnacou silou stáva pomsta, no až v momente, keď sa ju už nedá zastaviť si uvedomuje, že tá nás skutočne nikdy nevyslobodí z nášho trápenia.

Bolesť zo straty milovanej osoby vie byť však natoľko silná, že človeka častokrát prinúti zaprieť samého seba a trpezlivo vytrvať na jeho chvíľu. Autorke sa podarilo emócie a úplne zosypanie hlavnej postavy opísať tak uveriteľne, že jej zlomenie som úplne cítila zo stránok knihy. Uverila som jej nechuti žiť, jej rezignácii, ale naplno som si aj uvedomovala moment, kedy doslova nabrala silu a zmenila sa na disciplinovanú "ruku spravodlivosti".

Štýl autorky je výborný, kniha sa čítala naozaj veľmi rýchlo a stránky plynuli jedna za druhou. Akonáhle som sa začítala, nevedela som sa odtrhnúť a prežívala som príbeh Marianne spolu s ňou. Práve časti z minulosti ma naplno vtiahli do deja, pretože boli potrebné na zodpovedanie otázok v linke prítomnosti. Môžeme si hovoriť, že podobných tém a aj námetov príbehov už bolo na scéne viac, ale nikdy sme sa tak priamo nemuseli zaoberať postavením svedomia a zodpovedania otázky, či pomsta môže byť cestou k vykúpeniu.

Príbeh je navyše písaný natoľko uveriteľne, že aj keď sa v skutočnosti nikdy nestal, veríte tomu, že by sa to stať mohlo. Pretože verím, že s podobnými pocitmi a dilemami sa ľudia, ktorí prežili hrôzy vojny stretávali až pričasto. Každý kto niekoho neprávom stratil určite prešiel obdobím, kedy v sebe niesol túžbu po pomste. Tiež opisy tej doby sú uveriteľné, a aj keď autorka nezachádza do historických detailov, viete presne v akom období sa dej odohráva. Ak však vyhľadávate priamo knihy, kde sú opísané prípadné hrôzy, ktoré vykonávali nacisti v Paríži, v tejto knihe ich až tak nenájdete. Dominantou príbehu je skutočne len príbeh jednej ženy, ktorej jej činy udelili nálepku kolaborantky a vrahyne, no jej skutočný príbeh spočíval inde.

Častokrát som si pri čítaní kládla otázku, do akej miery by mali byť činy vykonané z lásky ospravedlniteľné, či vôbec má človek právo súdiť iného človeka, ktorý koná pod psychickým zlomom. Má človek právo vziať inému život, aj keď obeťou je niekto, kto vám veľmi ublížil, alebo naopak stojí za početnými vraždami iných? Každý čitateľ na tieto otázky v príbehu natrafí, je však na ňom, ako si odpovie.

KNIHU ODPORÚČAM ČITATEĽOM, KTORÍ MAJÚ RADI PRÍBEHY Z PREOSTREDIA DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY, KTORÉ ZÁROVEŇ NASTOĽUJÚ AJ MORÁLNE OTÁZKY.