Papierové dievča z Paríža

Zaujímali ste sa niekedy o rodinnú históriu?

Kniha Papierové dievča z Paríža už podľa obálky predpovedá, že príbeh s témou rodinnej histórie a s ňou spojeného tajomstva nás prevedie v čase, späť do obdobia II. svetovej vojny. No v knihe sa okrem autentického príbehu boja jedného dievčaťa s jej malým svetom, v ktorom žije, stretávame aj s témou depresie. Kniha však vôbec nie je depresívna, ako by sa mohlo zdať - áno, je svojim spôsobom tragická, ale s pozitívnym koncom uzmierenia a prijatia neľahkej pravdy.

Alice, ktorej zomrela milovaná babička, sa prekvapivo stane novou majiteľkou bytu vo Francúzsku, ktorý jej po svojej smrti zanechala. Hneď po vstupe do bytu je zjavné, že v byte desaťročia nikto nebol a je z neho "časová schránka", zaseknutá presne v takom stave, v akom ho pôvodní majitelia zanechali - rozhádzané šaty na posteli, starodávny nábytok, fotky z čias II. sv. vojny. Alice s rodičmi hneď zistí, že v byte bývala kedysi jej babka s rodinou, a že dokonca jej babka mala sestru Adalyn, ktorá v byte zanechala svoj denník. O tom, že ich babka mala sestru, a že vôbec niekedy žila v Paríži nemala rodina do toho dňa ani len tušenie. Na jednej strane toto skryté tajomstvo chce Alice rozlúštiť, na druhej strane vidí, ako tento fakt ubližuje jej matke, ktorá prestáva rozprávať a uzatvára sa čoraz viac do seba. V Aliceninej rodine sa však o pocitoch nehovorí, preto sa ona aj jej otec akémukoľvek rozhovoru o jej zdravotnom stave vyhýbajú. 

Keď však Alice nájde okrem utajeného denníka aj fotografiu Adalyn z nacistického večierku, kde sedí v obkľúčení vysokopostavených nemeckých dôstojníkov, s obavami, ale aj s nezodpovedanými otázkami, prečo sa o Adalyn jej babka nikdy nezmienila sa za pomoci nového priateľa rozhodne pátrať po rodinnnom tajomstve. Vďaka tajomstvu Adalyn nakoniec objaví Alice kus histórie, ale uzdravenie nájde aj celá jej rodina, ktorá zistí, že problémy treba riešiť, nie ich skrývať pod koberec. 

Príbeh je rozprávaný dvoma postavami- Alice nás sprevádza prítomnosťou, Adalyn nás prenesie do čias vojny, a vďaka jej príbehu máme možnosť čítať, ako sa v tej dobe žilo vo Francúzsku, a čo všetko obnášal život v odboji. Čítať o krutom zaobchádzaní nacistov bolo miestami ťažké, hlavne začiatok rozprávania Adalyn, kedy sme čítali o bombardovaní pôsobil veľmi skľučujúco. Doteraz sme boli zvyknutí čítať o koncentračných táboroch, ale toto je príbeh dievčaťa a jej  rodiny, kde môžeme pozorovať, ako sa k Nemecku a nacistom stavali obyvatelia oblastí, kde sa usadili Nemci a nepatrili k židom, čiže sa z nich stali pozorovatelia. Bolo zaujímavé čítať ako aj v jednej rodine prežívali tak rozdielne nálady. 

Autorka nám cez postavy posielala jasné odkazy, že netreba odsudzovať nikoho, pretože každý sa s vojnou vysporiadaval inak, a každý o prežitie bojoval iným spôsobom. V príbehu sme sa tak okrajovo stretli s otcom dievčat, ktorý mal ešte v pamäti hrôzy 1. svetovej vojny a tak zaujal rezignovaný postoj, kedy sa zmienkam o vojne vyhýbal. Matka práve naopak, pochopila, že jej rodina musí prežiť aj za cenu toho, že nebude klásť žiadny odpor a skutočnosť, že Paríž obsadili Nemci nebude bojkotovať, ale splynie a bude sa snažiť udržiavať korektné vzťahy s vojakmi, čo im neraz zabezpečilo jedlo mimo prídel. Dve sestry - jedna z nich je babkou Alice, od začiatku dávali jasne najavo svoj odpor k Nemcom. Zatiaľ čo Chloe patrí k viditeľným odporcom, ktorí svoj nesúhlas dávali najavo predovšetkým odporom ku všetkému nemeckému, čo demonštrovali hlavne svojím odevom či absolútnou ignoráciou spoločenských udalostí za prítomnosti Nemcov, Adalyn vstúpila do odboja. S vedomím, že tak ohrozuje nie len svoj život, ale predovšetkým život rodiny to robí tajne, čím utrpí hlavne jej vzťah so sestrou. Záver jej príbehu je veľmi smutný, no ukázal, čo všetko boli ľudia bojujúci proti nacizmu ochotní obetovať aj za cenu klamstva vlastnej rodine.

Cez jej príbeh, ktorý oživil nájdený denník nakoniec aj Alice pochopí, že rodina si nemá klamať a musí byť k sebe otvorená vo všetkom. Jej babka totiž zomrela bez toho, aby sa dozvedela pravdu o svojej odvážnej sestre, preto je dôležité postaviť sa pravde čelom aj pri situáciách, ktoré vidíme na našich rodinných príslušníkoch, a aj napriek tomu, že nás môžu bolieť, môžu celú rodinu priviesť k uzdraveniu. Tak to bolo aj s Alicininou matkou, ktorej depresia sa dlhé roky vznášala nad rodinou ako tieň, no po uvedomení si tejto skutočnosti sa celá rodina konečne pohla vpred.

Priznám sa, príbeh Adalyn ma pohltil viac, ale celkovo môžem povedať, že kniha sa čítala veľmi dobre a kapitoly rýchlo odbúdali. Štýl rozprávania príbehu veľmi sadol. Príbeh gradoval, aj aj keď sme od začiatku vedeli, že Adalyn nie je tá zlá, autorka nás nechala v napätí, ako došlo k určitým skutočnostiam, ktoré sa Alice podarilo odhaliť. 

Romantická linka, ktorú autorka zasadila do oboch príbehov sa čítala ľahko a oživovala dej, a zároveň nám dala možnosť vidieť, ako odlišná láska vie byť - v súčasnosti si ani nevieme predstaviť, ako o svoju lásku museli bojovať ľudia, ktorí na vlastnej koži zacítili živé zlo.

Všetkým, ktorých baví téma II. sv. vojny knihu odporúčam, cez príbeh tejto rodiny nám ukáže stranu francúzskeho odboja, a aj keď to nie je historická kniha, ale beletria, vieme z nej čerpať veľa informácií. 

Originálny názov: The Paper Girl of Paris

Názov: Papierové dievča z Paríža

Autor: Jordyn Taylor

Počet strán: 272

Rok vydania: 2020

Väzba: pevná väzba

Vydavateľstvo: Grada

ISBN: 9788080901202

ZA POSKYTNUTIE KNIHY NA RECENZIU ĎAKUJEM VYDAVATEĽSTVU GRADA

Kliknutím na obrázok si môžete zakúpiť knihu: