Ohnivá

27.11.2023

Opäť som raz v situácii, kedy neviem, ako vyjadriť svoje celkové vnímanie knihy tak. Určite nechcem knihu kritizovať, to nie. Ale nedokážem ani zavrieť oči pred vedami, ktoré mi na príbehu vadili. Absolútne teda netuším, ako ohodnotiť túto knihu a či sa prikloniť viac k 2⭐️ alebo k 3⭐️. Ostanem teda naklonená verzii 2,5⭐️.

Nina ani netušila, že rozprávka, ktorú jej hovorila mamina pred spaním je založená na pravde. Až keď jedného dňa "zaspí" a zobudí sa v neznámom svete zistí, že mala predsa len príbehy na dobrú noc počúvať poriadne. Ocitla sa totiž na Veľkom ostrove, ktorého dominantou je Zámok z drahokamov a moc majú v rukách kráľovskí súrodenci predstavujúci rôzne živly - vodu, zem a vzduch. Chýba len oheň, a toho je nedostatkom v celej krajine, ktorá jeho existenciu nepozná a považuje ho za nebezpečenstvo. Začína sa výprava za odhalením pravdy, na ktorej impulzívnej Nine pomáha rozvážny Don, ktorý jej postupne odhaľuje pravdu nie len o krajine, ale aj o Nine samotnej,

Začnem pozitívami - autorka má naozaj dobrú fantáziu, prepojila celkom obyčajné dievča z nášho sveta s fantasy svetom. Hrdinka Nina je navyše celkom vtipná, čo môže byť pre viacerých čitateľov sympatické a celkovo humorom si autorka dokáže čitateľa nakloniť na svoju stranu. V tomto momente moje sympatie s hrdinkou končia, prečo sa dozviete ďalej, Nemožno tiež poprieť, že dej plynie naozaj rýchlo, preto vám celkové čítanie knihy nezaberie veľa času, ale aj k tomuto mám mierne výhrady. V neposlednom rade spomeniem zvraty, ktoré autorka vhodne zasadila do deja, všetko sa odhalilo presne vtedy, kedy malo a príbeh tak nestagnoval.

Už však tušíte, že tu moje nadšenie končí.

Začnem hrdinkou Ninou, ktorá stále niekam utekala - nevieš kde si? Utekaj. Niekto ťa nahneval? Utekaj. Máš pocit zrady? Utekaj. Neustále niekam bežala. Pôsobila na mňa veľmi nevyspelo, sebecky a nad jej činmi som niekedy vedome gúľala očami. Nedokázala si ma získať na svoju stranu a nebyť trpezlivého Dona, ktorý sa jej ujal, jej osud by mi bol úplne ukradnutý. On bol naopak pre mňa svetlým bodom príbehu - ochranársky, vyspelý, ochotný obetovať všetko pre záchranu krajiny, ktorú miloval.

Veľká škoda, že autorka nevyužila celkový potenciál príbehu, v ktorom mi tak ostalo veľmi veľa nevypovedaného - ako presne funguje daná krajina, prečo práve kamene a ako je možné, že ostatní súrodenci sa nezaujímali o osud vlastného otca? Kameňom úrazu môže tak byť aj celková dĺžka príbehu - aj napriek tomu, že dynamika bola zvládnutá výborne, rozsah príbehu nestačil na to, aby som naplno sympatizovala s hrdinkou, ktorá na mňa kvôli tomu pôsobila veľmi plocho. Vedeli sme, že niečo sa v závere knihy odohrá, a keď už sa to odohralo, zrazu záverečný boj prebehol ako japonský supervlak a bolo po bitke. Veľa, veľa nevyužitého potenciálu. Príbeh tak na mňa pôsobil skôr ako rozprávanie legendy deťom pri letnom večernom táboráku. To síce nie je vôbec zlé, pretože to má napätie, gradáciu, akciu, ale na plnohodnotný knižný príbeh je to pre mňa málo.

Tiež ma niekedy miatol spôsob, akým sa autorka skrz postavu prihovárala čitateľovi - raz sme mali rozprávanie príbehu v prvej osobe, no vzápätí sa prihovárala priamo k nám, čitateľom, akoby s nami viedla diskusiu. Vždy ma to mierne vytrhlo z kontextu. Tiež jazyk autorky na mňa miestami pôsobil veľmi jednoducho, čo v kontexte toho, že kniha je primárne pre deti chápem, ale práve to môže byť aj veľkým negatívom, Deti majú veľmi veľkú predstavivosť, no keď im poviete - "kričali po sebe dramatické texty" a tým odbijete kompletnú interakciu ostatných postáv netušia, čo si pod tým predstaviť. Vety boli miestami príliš jednoduché, nerozvinuté a vyznievali nedopovedane.

Čo vo mne však rezonuje najviac je to, že celú dobu som si príbeh nevedela poriadne zaradiť - pre koho je primárne určený? Príbeh som začala čítať s tým, že ide o príbeh pre cca 12 ročné deti, keď tu zrazu bum - Nina sa neustále háda s frajerom, na ktorého sa sťažuje matke (ok, je o tom spomenutá jedna veta, ale je to dôležité pre jej ďalšie rozhodnutia) - naozaj neviem, či by som ako rodič chcela, aby moje dieťa v 12 čítala o znakoch toxického vzťahu. Na príbeh som sa tak začala pozerať ako na príbeh pre kategóriu young adult, no potom sa tam zase objavili situácie, ktoré ma posúvali skôr do príbehu pre deti - a v tom bum, hrdinka je veľmi sexi, hrdinovia vedľa seba ležia nahí a ja som ostala opäť vyoraná, kam teda príbeh zaradiť.

Nič to, mne príbeh až tak veľmi nesadol, čo však neznamená, že nesadne niekomu inému. Čítala som knihu v štafete a ostatné čitateľky vyzerali nadšene. Určite knihu nezatracujem. Naopak ma presvedčila prečítať si od autorky aj jej ďalší príbeh a zitiť, či si sadneme, alebo sa budeme obchádzať.