Nič

01.08.2023

Knihu Nič som síce zhltla za jeden večer, ale minimálne ďalšie tri noci som kvôli nej nespala, pretože som sa zamýšľala nad pohnútkami hlavných aktérov knihy a nevedela som ju dostať z hlavy.

Táto kniha, v ktorej vystupujú iba deti a dospelí im robia iba pozadie vo vás zanechá nepokoj, trpkú príchuť na jazyku a aj znechutenie, no prinúti vás myslieť. Ak si myslíte, že kniha, v ktorej sú hlavnými aktérmi deti nedokáže byť krutá a miestami až odporná, prečítajte si knihu Nič a presvedčíte sa o opaku. Práve vedomie toho, že sa stále bavíme iba o deťoch zo 7.A dodáva celej knihe vážnosť a zároveň vo vás vzbudí strach. Strach z toho, kam je človek schopný zájsť, aby dokázal svoju pravdu, obzvlášť, keď sú to deti presvedčené o dôležitosti svojho poslania.

Pierre Anthon, žiak 7.A triedy sa jedného dňa postaví a vyhlási, že v skutočnosti na ničom nezáleží a všetko, čo doteraz vieme je úplne nepodstatné. Prečo chodiť do školy, keď aj tak na nej nezáleží? S veľkým štýlom odíde z triedy a usídli sa na slivke, z ktorej každé ráno sleduje spolužiakov prichádzať do školy. Naďalej trvá na svojom, že na ničom nezáleží, čo však u jeho spolužiakov, ktorí sú plní snov a ideálov spôsobí existenciálnu krízu bytia. Spoločnými silami, ako jeden tím, sa preto rozhodnú dokázať Pierrovi, že sa mýli a na veciach, ktoré majú pre nás význam naozaj záleží, no situácia sa vymkne spod kontroly a dochádza k úplnej dehumanizácii ľudského bytia, k anarchii a k úplnej strate hraníc. To, čo začalo ako nevinné vzdávanie sa vecí, ktoré mali špecifický význam pre každé jedno dieťa, postupne zašlo do takej roviny, že sa nestíhate čudovať.

S hrôzou čítate, čo všetko sú schopné "spáchať" deti, ktorým prirodzene chýba zdravý úsudok a schopnosť uznať, kedy už stačí a v túžbe presvedčiť spoločnosť o dôležitosti bytia sa pomaly zamotávajú v spleti nemorálnych, ba až odporných krokov. Navzájom sa hecujú k ešte väčším zverstvám, bez ohľadu na akékoľvek následky. Desíte sa toho, čo ešte môže prísť. Potom si však uvedomíte, že presne taká je naša spoločnosť a stiahne vám hrdlo.

Masovo sa dokážeme spojiť, ak máme pocit, že niekto ohrozuje naše ideály, naše kroky obhajujeme akýmsi vyšším poslaním a k činu nás dokáže podnietiť malá iskra strachu, ktorá v nás naďalej šíri pochybnosti. Kedysi to bol rasizmus voči černochom, potom prišli nacisti, komunisti, apartheid, prenasledovanie kresťanov, genocídy, vojny - história je toho plná. V túžbe zabrániť "najhoršiemu" však často ľudstvo siaha po ešte horších činoch, ktoré majú hrozivé následky pre spoločnosť. A presne o tom bola kniha Nič. Kolektív detí vníma ohrozenie vlastných snov jedným pochabým spolužiakom, ktorého chcú presvedčiť o svojej pravde. A siahnu po akýchkoľvek prostriedkoch. Niektoré sú absurdné, iné bizarné a niektoré hrozivé.

Veľká škoda, že takmer záver knihy nepriniesol adekvátne rozuzlenie a autorka príbeh ukončila nepochopiteľnými krokmi dospelých, no keď sa nad tým potom hlbšie zamyslíte zistíte, že opäť raz len zrkadlila spoločnosť. Namiesto jednoznačného odsúdenia agresora totiž zvykne z jeho činov robiť senzáciu. Čítate o vodcovi, útočníkovi, vinníkovi, psychológovia riešia jeho pohnútky, snažia sa v nich hľadať podnety na podobné zverstvá, a často prehliadame fakt, že tým dotyčnému dávame do rúk silnú zbraň. Aj keď niektorí žiaci to už chceli vzdať, pretože morálny kompas v nich im už kričal, že zachádzajú priďaleko, kolektívna súdržnosť ich už nepustila a postoj spoločnosti ich dokonca presvedčila, že to, čo robia je správne a obdivuhodné. Až príde deň, keď bublina praskne a už sa nedá NIČ vrátiť späť. Práve toto uvedomenie ľudí mení ešte viac.

Autorka navyše použila jazyk, ktorý pochopí každý čitateľ, nesnažila sa zachádzať do odborností, všetko bolo rozprávané pohľadom 13-14 ročného dievčaťa, ktoré bolo súčasťou davu. Jednoduchý štýl, ale za to veľmi trefne použité slová vás núti čítať stále ďalej. Knihu neodložíte z ruky, kým ju neprečítate, naozaj ju zhltnete na posedenie, pretože akási ťarcha samotnej témy vás ženie vpred to konečne dočítať. Nie preto, že by bol príbeh zlý, naopak preto, lebo to čo sa v ňom deje vám hlava odmieta prijať a stále sa tak v príbehu snažíte nájsť akýsi racionálny dôvod. Až postupne si uvedomujete, že príbeh je obrazom spoločnosti a zároveň je pre ňu aj výstrahou.

Znepokojivá kniha- inak pripomína mi film Vlna (Die Welle) - ukazuje nám, čo dokáže s nevinným človekom spraviť nátlak skupiny, ako sa jedinec dokáže meniť na monštrum pod zámienkou vyšších cieľov, aké ťažké je cúvnuť, keď zistíme, že sme už zašli priďaleko. Čítate, čo je schopný človek spraviť, ak sa ocitne v pozícii argumentačne slabšieho, ale zároveň hnaného silnou túžbou dokázať svoju pravdu. Pri uvedomení si, že autorke na to stačilo 132 malých strán vám z toho ostane zle.

Knihu by som zaradila ako povinné čítanie na školy s povinnou následnou debatou o všetkom, čo sa v nej udialo a na čo autorka poukazuje. Je potrebné s mladými komunikovať o kultoch, túžbe po spravodlivosti, pomste a dokázaní pravdy. Pretože ak im to povie niekto iný, môže byť neskoro. Celé to začalo hľadanie zmyslu, nedovoľme, aby deti napokon museli hľadať zmysel samé, ukážme im ho.

Aj napriek tomu, že záver ma síce šokoval, ale mierne sklamal, za čo však môže môj vnútorný hnev na danú situáciu, musím dať pol bodíka dole a knihe dávam 4,5⭐️/5,

KNIHU ODPORÚČAM ČITATEĽOM, KTORÍ MAJÚ RADI KNIHY SO SPOLOČENSKÝM DOSAHOM.