Neviditeľné ženy

Vitajte v 21. storočí! Alebo aj nie?

Toto je len zlomok vecí, ktorým sa venuje kniha Neviditeľné ženy. Na túto knihu čítam rozporuplné reakcie naprieč celým internetom, a vôbec sa nečudujem, že je to tak - kniha je kontroverzná, nekonvenčná, revolučná, búra viaceré mýty a poukazuje na reálne problémy, ktorými si prechádzame my ženy, a čuduj sa svete, ktorým by sa dalo vyvarovať, keby sa nad nimi zamysleli architekti, developeri, lekári, marketéri a áno, aj zamestnávatelia. Autorka v tejto knihe naozaj jasne, vecne a občas tvrdo pomenúva nedostatky, ktoré nás ženy sprevádzajú všade navôkol, a ktorým by sa dalo predísť. Stačilo by spojiť hlavy dokopy, spýtať sa prípadne aj žien na ich potreby, a o čo jednoduchší by bol život. Kniha by sa dala tiež pomenovať ako praktická príručka pre ženské pohodlie a komfort. Témy, ktoré totiž autorka otvára nie sú žiadne špeciálne požiadavky, ktoré vyžadujeme, ale sú naozaj logické a niekedy aj životu potrebné - napríklad zdravotnícky pohľad na ženy a mužov, ktorý je stále rovnaký v zmysle chápanie "dospelý jedinec", ale neprihliada už na samotné pohlavie, kedy ženy potrebujú niečo iné, ako muži.

Žiaľ, spôsob, akým autorka podáva častokrát dôležitú tému, potláča trošku do úzadia to, čo touto knihou chcela povedať. Miestami je zo stránok cítiť prílišný sarkazmus a feminizmus, a aj keď si myslím, že niekedy naozaj treba niektoré veci povedať jasne a narovinu, "prílišná agresivita" veci nikdy nepomohla, myšlienky skôr zabíja a spôsobí presne opačný efekt. Viackrát som mala pocit, akoby autorka vyčítala mužom, že vôbec sú mužmi, a že historicky sa spoločnosť vždy prikláňala k mužskému chápaniu sveta. To sú už historické fakty, ktoré neovplyvníme. Keď si však odmyslíme tento štýl a nepripustíme si ho pod kožu, odosobníme sa od osoby samotnej autorky, a začneme sa zameriavať na uvádzané príklady a odkaz, ktorý nimi vysiela, dostaneme fakty o reálnom stave spoločnosti.

Viac ako štýl mi miestami prekážalo časté odbiehanie od konkrétnej témy, tomu sa autorka mohla vyvarovať. No nebolo to nič, čo by mi pokazilo celý dojem z knihy. Bolo vidieť, že chcela pomenovať toľko vecí, že to pravdepodobne len nevedela upratať do jedného kontextu. Pri toľkých uvádzaných faktoch, ktoré so sebou v podstate súvisia sa netreba tomu čudovať. Čo sa mi však na knihe páčilo bol prieskum, ktorý autorka tejto knihe venovala, a bolo naozaj cítiť, že tomu venovala čas a neodflákala prípravu- konkrétne čísla, prieskumy, príklady, aby tvrdenia, ktoré uvádza boli čo najviac podobné realite.

Nad niektorými vecami, ktoré boli v príbehu uvádzané som sa ani ja, ako žena, doteraz nezamýšľala - napríklad spomínané toalety, to že počet ženských k mužským je väčšinou 50:50 som brala ako fakt, no autorka uviedla naozaj správne tvrdenia, prečo ženy logicky potrebujú toaliet viac. Jedným z nich je napríklad tehotenstvo. Nie je to snáď dostačujúci fakt, nad ktorými by sa bolo treba zamyslieť? Veď ženy sú tehotné odkedy existuje tento svet, a aj napriek poznatkom, že počas tehotenstva dieťa žene tlačí na mechúr, a preto chodí častejšie na záchod sa tento fakt do tejto reality stále nepreniesol.  Tiež pohľad na BOZP - sama mám vyštudovaného BOZP technika a ako BOZP technik som aj pracovala, a preto viem, ako sa na niektoré riziká v práci treba pozerať očami mužov, ale aj žien, a ako veľmi vie byť tá istá činnosť v porovnaní s mužmi pre ženy riziková . Musím povedať, že na Slovensku sa niektoré skutočnosti už posunuli vpred - napríklad rozdielna povolená hmotnosť, ktorú môže žena zdvíhať, no súhlasím s tvrdením autorky, že veľmi veľa údajov chýba. Opäť sa vraciam k tomu, že všetky štúdie sa vykonávajú prevažne na "dospelom jedincovi", nie na "mužovi" a "žene". Pričom treba uznať, že počas menštruácie má žena inú výkonnosť a sústredenosť, ako počas normálnych dní, cyklus nás ovplyvňuje oveľa viac, ako si štatistika vie predstaviť. Tento biologický fakt sa napríklad skoro nikde pri analýze rizika neuvádza. Taktiež zdravotníctvo a absencia skúmania prejavov a symptómov rovnakých chorôb u mužov a žien, následkom čoho môže byť nesprávne určená diagnóza a samotná liečba. Už len fakt, že 50 kg žena  by logicky nemala dostať rovnakú dávku vakcíny, či antibiotík ako 100 kg chlap.  To je len pár vecí, ktorým sa venuje autorka, a ktoré by mali byť už dávno realitou, no nie sú.

Nad knihou som dlho po prečítaní ešte rozmýšľala, kým som spísala tieto riadky, nečíta sa ľahko, nedáte to na posedenie, kniha je naozaj plná údajov a faktov a nie je to klasická beletria, na ktorú sme zvyknutí. Vôbec by som ju neradila medzi oddychové čítanie. Kniha Vás donúti rozmýšľať, dedukovať a vyhodnocovať fakty, ako som spomínala, sama som si niektoré veci vôbec oficiálne neuvedomovala, ale keď som ich čítala, zistila som, že autorka má vlastne pravdu. Nad veľa vecami som sa podvedome zamyslela vo svojom živote už aj ja, no prišli mi dané ako fakt, ako niečo, čo proste takto je a nebude sa to meniť, ale prečo vlastne? Práve to, že mi dlho po dočítaní rezonuje veľa vecí v hlave, nechala som si uležať počiatočné emócie, ktoré vo mne vzbudzovala autorka a jej štýl, ma presvedčilo o tom, že kniha je svojím spôsobom výborná a hlavne potrebná. Je dostatočne kontroverzná na to, aby ju spoločnosť prijala a začala sa nad myšlienkami knihy zamýšľať? JE!

Poukazuje totiž na toľko omieľanú rovnosť žien a mužov v spoločnosti. No namiesto pľutia síry dáva praktické príklady, kde by sa mala skutočná rovnosť realizovať, pričom mužom nič nevezme, no nám ženám dá veľmi veľa.

Originálny názov: Invisible Women

Názov: Neviditeľné ženy

Autor: Caroline Criado Perez

Počet strán: 364

Rok vydania: 2021

Väzba: brožovaná väzba (paperback)

Vydavateľstvo: Grada

ISBN: 9788080901592

ZA POSKYTNUTIE KNIHY NA RECENZIU ĎAKUJEM VYDAVATEĽSTVU GRADA

Kliknutím na obrázok si môžete zakúpiť knihu: