Nelám mi krídla

07.11.2023

Všetci si spomíname na naše teenagerské časy, keď nám naše problémy prišli ako tie najdôležitejšie na svete, keď názory dospelých boli pre nás otravné a našou najväčšou túžbou bolo robiť si, čo chceme.

Úprimne poviem, že moje teenagerské časy boli úžasné a spomínam na ne s najväčšou láskou, ale na druhej strane si hovorím, že v dnešnom svete by som teenagerom už byť nechcela. Osobne si myslím, že vo svete plnom neobmedzených možností je oveľa jednoduchšie stratiť sa a cítiť sa sám.

S podobnými pocitmi sa stretávame aj v knihe Nelám mi krídla, novinke od Kiky Ježovičovej. Problémy, ktorým čelia jej hrdinovia príbehu vôbec nie sú bežné, ako si často myslíme. Teenageri v jej knihe neriešia to, čo si majú obliecť, že nechcú písať písomku, či aké to je prvý krát si potiahnuť z cigarety. Nie, majú úplne iné problémy, ktoré niekedy hraničia až s existenčnými krízami a schopnosťou nájsť v sebe dostatočnú silu vôbec vstať a do tej školy ísť. Keď vás totiž radia najbližší a tí, ktorí by vás mali milovať, je naozaj ťažké uveriť, že svet je pekné miesto.

Presne to sa stalo Dafné, hrdinke príbehu. Má veľké sny, ideály a vášeň pre tanec, ale v obklopení samoty a pocitu, že ju nikto nechce a je len príťažou je ich naplnenie oveľa náročnejšie. Napriek tomu sú tým jediným, čo ju držia nad vodou a dávajú jej krídla letieť. Dafné bola veľmi bolestivá postava - zaškatuľková spolužiakmi a učiteľmi, týraná vlastnou babkou a odvrhnutá rodičmi. Počas celého príbehu som ju mala chuť objať a zakričať jej "Ja ťa vidím a vnímam", pretože bojovať s takýmito pocitmi v tak dôležitom veku rozvoja osobnosti je veľmi ťažké.

Ešte aj jej najlepší priateľ Adrián ju vymenil sa "pokoj v rodine a vreckové". Úprimne, jeho správanie ma veľmi nemilo prekvapilo a to nie jedenkrát. Zo začiatku mi ako dvojica sedeli, ale keď sa veľmi nepekným spôsobom otočil Dafné chrbtom, a následne sa správal on ako ten odvrhnutý, čo si potrebuje vynucovať pozornosť, mala som dosť. Keby sa dala postava prefackať, jednu takú frčku na prebudenie by som mu dopriala.

Opakom Dafné bol Dominik, ktorého som milovala. Pochádzal zo starostlivej, usporiadanej rodiny, kde si všetci navzájom pomáhali. Odsťahovali sa z veľkého mesta, aby sa jeho mama mohla postarať o starého otca, ktorý je invalid a starostlivosť o seba už nezvláda. Ale nepredstavujte si nejakého utrápeného dôchodcu, to vôbec, Dominikov dedko je pre mňa legenda príbehu, naozaj scény s ním ma vždy pobavili.

Späť k Dominikovi - aj on bol iný - dodnes si nie som celkom istá, či jeho prílišná "upätosť" bola OCD, mierny autizmus alebo kombinácia oboch, ale tešilo ma vnímať jeho rast, s ktorým mu pomáhala práve Dafné. Nemal rád dotyky, všetko muselo mať svoje miesto a čistota bola pre neho alfou omegou. Rád čítal knihy a cvičenie mu pomáhalo vyčistiť si myseľ. No potom mu do života vtrhla Dafné, a starostlivo usporiadané zložky v jeho hlave sa začali rúcať. Dva úplne protipóly, ktoré sa spojili v najlepšej chvíli.

V príbehu nás čaká samozrejme viac postáv, pričom každá má svoju špecifickú úlohu, ale presne tieto spomenuté osoby boli pre mňa nositeľmi hlavnej dejovej linky. Kika má výborný štýl písania a aj jazykom sa priblížila k mladej generácii, pre ktorú je kniha určená. V tých správnych momentoch je kniha vtipná a pripomína, že život nie je len o ťažkých chvíľach. No pestrý vnútorný svet Dafné a Dominika prevládajú.

Príbeh je tvrdý, drsný a plný bolesti, ale nájdete v ňom aj pochopenie, prijatie a spomínaný humor. Bolela ma každá rana, ktorú Dafné dostala, či už tá psychická alebo fyzická, tešil ma každý malý krok, ktorým Dominik prekonával sám seba a bavila ma každá scéna s Dominikovým dedkom.

Autorka to celé vyšperkovala dokonalým prepojením príbehu s piesňami Queen, ktoré tomuto príbehu dodali tóny nádeje, že lietať môžeme aj so zlomenými krídlami. Muselo byť za tým veľa práce, vyskladať tieto texty tak, aby úplne zapasovali do príbehu. Možno by som uvítala ešte ich kompletné zhrnutie v závere knihy formou nejakého knižného playlistu, ale to nie je nič, čo by mi dokázalo zmeniť celkový pohľad na knihu.

Verím, že žiaden teenager v mojom okolí neprežíva rovnaký osud ako má Dafné, ale aj napriek tomu, odporúčam ho každému jednému. Tí, ktorí žijú niečo podobné si možno uvedomia, že na svete nie sú sami a tí, pre ktorých je to neznáme si zase uvedomia, aké majú šťastie. Knihu si tiež môžu prečítať aj dospelí, aby si uvedomili, že byť teenagerom v dnešnej dobe, kde nástrahy číhajú doslova všade nie je také jednoduché, ako si to často myslíme. Na zlomenie ich krídiel niekedy stačí skutočne málo.

5⭐️/5.

KNIHU ODPORÚČAM ČITATEĽOM, KTORÍ MAJÚ RADI YA ŽÁNER A NEBOJA SA AJ SILNEJŠÍCH, DRSNEJŠÍCH PRÍBEHOV.