Kníhviazač

Uff, tak toto bolo pre mňa zatiaľ najväčšie sklamanie roka, a verte mi, veľmi ma to mrzí. Po toľkých pozitívnych recenziách a odporúčaniach som sa na príbeh tešila, ale zjavne som mala väčšie očakávania, ktoré neboli naplnené. Možno ak by som toľko od príbehu neočakávala, bolo mi moje hodnotenie pozitívnejšie. 

Nechápte ma však zle, kniha nie je zlá, ale mne pravdepodobne nesadla, respektíve ma zaujala presne tá časť príbehu, ktorú sa autorka rozhodla po prvej časti knihy posunúť do úzadia a vydať sa inou cestou, no moja myseľ a túžba po spoznaní naznačeného sveta mi akoby zabránili posunúť sa v príbehu ďalej. Stále som chcela odpovede na mnohé otázky, ktoré však už vôbec neprišli.

Osobne, a teraz ma možno niektorí ukameňujú, si myslím, že túto knihu najviac predáva len nenásilná LQBT romantická linka, no podľa mňa vôbec nebol naplnený potenciál príbehu, hold, nechala som sa oklamať anotáciou, pretože tá sľubuje naozaj zaujímavý príbeh.

Mladý farmár Emmett sa nejakým spôsobom stane učňom viazačstva kníh, no do kníh sa neviažu fiktívne príbehy, ale reálne myšlienky ľudí, ich traumy, bolesti, ale aj šťastné chvíle, a vznikajú tak príbehy ukryté v knihách. Má to však háčik - čokoľvek sa rozhodnete zviazať, to z vašej mysle navždy odíde a spomienky si môžete vrátiť len tak, že zomrie viazač, ktorý vás viazal, alebo kniha zhorí. Preto sú knihy uchovávané v trezoroch, aby sa im nič nestalo. Ktokoľvek sa vám bude snažiť vašu spomienku pripomenúť alebo vám ju rozpovedať nepochodí, vaša myseľ ju proste vytesní a neprijme. Jedného dňa však Emmett nájde knihu so svojim menom a rozhodne sa zistiť, aký príbeh obsahuje, a prečo sa dal zviazať. A vlastne, čo to má spoločné s Lucianom Dornayom, mladým šlachticom, ktorý sa mu akosi často zjavuje v živote, no on vôbec netuší prečo?

Kniha s toľkým potenciálom, tak úžasným nápadom, no namiesto viazania spomienok do kníh, odhaľovania tohto tajomného remesla, jeho zákutí, nástrah a naopak výhod sme dostali len akési stručné uvedenie do deja, a keď som sa konečne začítala, príbeh viazania sa zrazu sekol a prišla romantická linka, v ktorej samotné viazanie išlo bokom a vlastne len zisťujem, prečo dve hlavné postavy sú spolu, potom nie sú spolu, aby neskôr zase mohli byť spolu. Aby sme si rozumeli, romantická linka mi nevadila, ale ani jej prevedenie nebolo také romantické, ako sa zdalo, pretože sme sa vlastne vôbec nedozvedeli, PREČO nemôžu byť spolu, len zrazu prišiel niekto, kto im prikázal, aby sa zviazali a zabudli na seba. Chápem pointu, že sa malo poukázať na ťažkosti a odsúdenie, ktoré so sebou takýto vzťah nesie, obzvlášť v dobe, kde sa inak tolerujú znásilnenia a obťažovanie žien, ale aj tak mi chýbalo pozadie toho, prečo to predstavovalo konkrétne taký problém.

Príbeh je rozdelený na 3 časti. 1. časť prebieha počas už zviazaného Emmetta, 2. časť hovorí o období pred zviazaním a 3. časť pokračuje v príbehu po spomenutí si resp. z rozviazania Emmetta, ale prebieha z pohľadu Luciana.

1. časť začína veľmi zmätočne, nejasne, depresívne, hlavnému hrdinovi sa neustále podlamujú kolená, má pocit na zvracanie a keď konečne začneme prichádzať príbehu na chuť, odhaľujete, čo vyvoláva tieto pocity, a dostávať sa do deja, končí. Práve v tejto časti je Emmett predstavený ako učeň viazania, a myslím, že práve tu mohlo byť viazanie opísané detailnejšie. Z celého viazania sme sa podrobnejšie dozvedeli len to, že Emmett sa v podstate naučil robiť kvalitné knižné väzby. Celá táto časť bola veľmi depresívna, temná, a na mňa hlavne veľmi pomalá.

2. časť nám predstavuje okolnosti komplikovaného vzťahu medzi postavami, no tiež sa miestami dej ťahal, práve v tejto časti autorka už úplne opustila tému viazania a premosťuje do romantickej linky, no na jej konci opäť príde akýsi čudný nedokončený záver.

3. časť bola naopak tak extrémne rýchla, že človek nestíhal spracovávať, čo sa vlastne deje - zrazu tu máme akýsi vedľajší príbeh otca Luciana a jeho zneužívania viazania, ktorý potláča do úzadia príbeh hlavných hrdinov, a keď sa k nemu opäť vrátime autorka to ukončí v dvoch - troch posledných kapitolách a koniec...ale že úplný... žiadny epilóg, ako sa s tým postavy nakoniec vyrovnali, aký osud ich čakal, či Emmett ostala naďalej viazačom... proste koniec.

Postavy, to je ďalšia kapitola - Emmett bol celkom fajn, tvrdohlavý, no veľmi pracovitý, aj keď v prvej časti bol neznesiteľný, s tým jeho neustálym zvracaním a skoro odpadávaním. Jeho sestra mi ale neskutočne liezla na nervy. To, ako zosnovala plán na Luciana, aby si ju všimol a ohrozila tak svoj život mi ani nevadilo tak, ako to, že nechala rodičov, aby za to vynadali Emmettovi a ona sa na tom v tichosti zabávala. Celkovo jej správanie bolo panovačné, čo jej Emmett nedovolil, to si jednoducho vydobyla cez rodičov alebo Luciana. Vôbec mi jej nebolo ľúto, lebo vlastne aj Luciana mala rada len pre jeho postavenie a prísľub peknej budúcnosti.

Lucian mi miestami, prišiel ako šľachtický arogantný chalan, ktorý si užíval svoje postavenie, no zároveň bol veľmi zranený. No bolo okolo neho veľa otázok, na ktoré sme samozrejme nedostali odpoveď - prečo mal taký vzťah s otcom (áno, viem, že odsudzoval otcovo správanie k viazačstvu, ale prečo mal pocit, že otec ho nemá rád...). Odsudzoval ho, no zároveň sa ku koncu spoliehal na jeho postavenie.

Bol to taký mix všetkého, a zároveň ničoho, akoby autorka mala potrebu vyrozprávať príbeh LGBT postáv, a potrebovala pre nich nejaké magické krytie, tak spravila akýsi fantasy román - no u mňa to žiaľ nezafungovalo.

Chválim nápad, chválim opisy prostredia, chválim krásnu slovenskú obálku, no spracovanie nápadu , nevyužitie potenciálu, časté opakovanie činností, ktoré postavy robili (fakt ma nebaví čítať dookola o hlasnom vzdychu, podlomení kolien, opise knižnej väzby) ma sklamali...škoda, veľká škoda. Doteraz stále váham, aké hodnotenie vôbec knihe dať - plačem za témou kníhviazačstva, ktorú autorka zabila, zároveň chválim krásnu myšlienku. Myšlienku toho, aké veľmi dôležité je vytvárať a uchovávať si spomienky, ktoré tiež formujú našu identitu. Neviem, naozaj neviem, aké hodnotenie dať, preto ostanem pri neutrálnych 3⭐️/5.