Gideon

12.03.2023

Keď som začínala čítať túto knihu, ani som netušila, ako sa postupne bude pre mňa stávať čoraz osobnejšou. Ak totiž máte vo svojom okolí niekoho, kto si prechádza niečím podobným, ako hrdinovia v knihe, začnete sa na ich situáciu pozerať inak. Nie ako na tých, ktorí robia problémy, ale predovšetkým ako na osoby, ktoré problému každý deň čelia.

Je ťažké opísať knihu, ktorá svojou plynulosťou deja vôbec nepôsobí, ako dráma, no pritom postavy v nej prežívajú svoju osobnú drámu každou jednou vetou, či každým jedným nádychom. Presne takto to totiž v knihe bolo - žiadne prehnané drámy o milostnom trojuholníku, žiadne prudké hádky, rozchody a romantické návraty, dokonca ani žiadny vyslovene záporní hrdinovia. Nie, v tejto knihe čítate príbeh dvoch ľudí, ktorí padli na samotné dno, odlúčili sa, vstali a každý jeden deň bojovali, aby vydržali.

Gideon a Freya sa do seba zamilovali už ako teenageri, no okolnosti, a hlavne zásah Freyinej matky ich od seba odlúčili. Po 11 rokoch sa opäť stretávajú na protidrogovom stretnutí, a zisťujú, že ani 11 rokov odlúčenia ich od seba nedokázalo odpútať. No za tých 11 rokov sa veľa zmenilo, obaja prežili svoje osobné boje, pády, zažili si bolesti a straty, až napokon Freya našla šťastie v manželstve s Massimom a Gideon sa stal náhradným otcov detí svojej sestry.

Postavy v príbehu boli opísané uveriteľne, mali svoje chyby a uvedomovali si ich, vedeli o svojich slabostiach, ale aj silných stránkach. Freya bola žena predovšetkým zranená, čo vyžarovalo z každého jej činu. Niekedy mi jej správanie prišlo detinské a nevyzreté, akoby všetkým naokolo vyčítala, čo sa jej stalo, ale keď sa postupne začala otvárať a pomaly rozprávať svoj príbeh, bolo mi jej veľmi ľúto. To všetko čo zažila, všetky životné skúšky z nej spravili osobu, ktorá viackrát padla. Práve na nej autorka ukázala, ako málo stačí drogovo závislým, aby sa opäť pošmykli. Aj keď všetkým naokolo sa môže zdať, že je všetko v poriadku, stačí malý impulz a človek je späť v osobnom pekle.

Gideon veľmi miloval Freyu, až tak, že nevedel byť s nikým iným, stal sa z neho skutočne muž, ktorý aj na základe svojej skúsenosti chcel pomáhať iným. Jeho prevzatie zodpovednosti po smrti jeho sestry bolo obdivuhodné, no autorka sa v knihe nesnažila z neho spraviť bezchybného, dokonalého chlapa. Aj on sa pri pokuse zabudnúť na Freyu dopustil vecí, ktoré ako žena neschvaľujem, ale nerobil to s vedomím niekomu ublížiť, chcel na ňu zabudnúť. Jeho starostlivosť o batoľatá bola roztomilá, a neraz sa mi roztopilo srdce. Massimo bol tiež úžasný muž, veril vo Freyu, v jej silu, bol tu pre ňu v čase, keď ešte bojovala a prijal ju, aj keď vedel, že pri nej sa bude musieť zriecť svojho sna.

Veľmi kvitujem, že autorka nešla podľa zaužívaného klišé o milostnom trojuholníku, kde od začiatku viete, komu fandíte, a koho naopak chcete z kola von. Tu fandíte svojim spôsobom obom, na jednej strane túžite, aby Freya našla stratené šťastie v Gideonovi, na strane druhej viete, že rozvážny a milujúci Massimo je pre ňu prístav bezpečia a istoty. Naozaj som do posledného momentu netušila, ako sa autorka rozhodne, a s kým napokon Freya skončí.

Čo ale oceňujem najviac je výborne opísaný stav drogovo závislých, ktorí sú naozaj každým dňom na hrane. Je to ako pokojná plavba po mori, kedy sú unášaní vlnami, no stačí jemný vánok, podnet, a more sa dokáže zmeniť na smrtiacu vlnu a stiahnuť ich na dno. Každý, kto pozná takéhoto človeka vie, že je to tak. Jeden deň máte pocit, že je to najšťastnejší človek na svete, ktorý vyhral svoj boj, druhý deň vidíte podliate oči a viete, že všetko začína odznovu. Autorka tieto stavy opísala výborne, a aj keď si niekto môže myslieť, že myšlienky na drogy sa v príbehu pričasto opakujú, ono to skutočne tak je. Tiež sa mi páči, ako sa autorka nesnažila spraviť z drogovo závislých záporákov, trosky, netlačila na konkrétne stavy. Ak chcela opísať negatívnu skúsenosť, použila na to minulosť hrdinov, ukázala tak, že aj ľudia s podobným osudom sa vedia postaviť na nohy, aj keď je pre nich následne ťažšie stáť na nich rovno a vzpriamene, pretože pokušenie je u nich väčšie. No na jednej postave - Nore, kamarátke Gideona, tiež ukázala, že ak človek nechce, nedokáže ho presvedčiť nič a je potrebná naozaj silná vôľa a sebazaprenie. Tiež upriamila pozornosť na to, ako sa správanie drogovo závislého dotýka celej rodiny. Najmä Freyina matka s tým veľmi bojovala, no následne to ovplyvnilo aj Massima, jej manžela.

Prostredie Švédska bolo opísané uveriteľne najmä vďaka švédskym výrazom, menám a tiež frázam, ktoré autorka prirodzene použila do príbehu. Páčilo sa mi, že keď sa niekedy takáto fráza vyskytla, autorka ju nenútene preložila, či zakomponovala do ďalšej vety a vedeli sme tak, čo postava povedala. Ak je totiž v knihách niečo, čo mi vyslovene vadí, je to používanie fráz, ktorým nerozumiem a ani nie sú vysvetlené. Najčastejšie sa to deje pri knihách situovaných do Francúzska, kde sa takto používa francúzština, Toto však autorka zvládla výborne. Tiež označenie kapitol bolo originálne - použitie švédčiny na číslovanie, s tým som sa ešte nestretla a vždy som sa snažila si v hlave danú číslovku povedať.

Miestami ma však rušila prílišná "obraznosť a kvetnatosť" v opisoch niektorých jednoduchých slov, napríklad opísanie obyčajného jablka ako "červeného plodu jablone", či poschodia vo výťahu ako “etáž stlačená na číselníku”, no boli to skutočne minimálne veci. Niektoré udalosti v deji neboli pre samotný dej podstatné, a potom som sa nad nimi zamýšľala, ale boli to naozaj banality, ktoré keď som sa nedozvedela mi vlastne ani nechýbali, pretože sa netýkali priamo hlavných postáv.

Kniha je však plná úvah, ktoré nás nútia zamyslieť sa nad životom a jeho krehkosťou, nad šťastím a jeho nestálosťou, nad vôľou a jej labilnosťou, ale aj nad láskou a jej uzdravením. Za mňa veľmi dobrá kniha, ktorá čitateľa prinúti začať sa na drogovo závislých pozerať ako na bojovníkov a krehké bytosti, a nie iba ako na feťákov a drogistov. Ďakujem autorke, že sa nebála aj takejto osobnej témy a spracovala ju naozaj citlivo, no bez ružových okuliarov.

4,5⭐️ /5.