Francúzska lekcia

28.11.2023

Zažiť nejakú dovolenku na jachte je jedným z mojich cestovateľských snov. Úplne by mi stačilo odplávať si niekde ďalej od pobrežia a kochať sa výhľadmi z jej paluby. Na podobnú cestu jachtou nás vzala autorka Natasha Boyd v knihe Francúzska lekcia. Plavbu loďou som si síce užívala, ale...

... ale až tak som si neužívala samotný príbeh. Od knihy som si na základe anotácie sľubovala naozaj veľa. Opustený otecko, mladá opatrovateľka jeho dieťaťa, luxusná jachta, ale z otecka sa vykľul toxický narcista, z nej sa vykľula naivná husička, čo so sebou nechá zametať a ostala len tá luxusná jachta.

Po sklamaní v práci sa Josie rozhodla dať výpoveď a aby si vyčistila hlavu prijme ponuku odísť do francúzska robiť opatrovateľku dcére milionára. Je to úplný výstup z jej komfortnej zóny, pretože nie len že nemá žiadne skúsenosti s deťmi, ešte k tomu ani nemá rada lode a jej nová práca zahŕňa plavbu jachtou. Nepočítala tiež s tým, že jej šéf bude nie len milionár, ale aj riadny kus sexi chlapa, pri ktorom sa jej podlamujú kolená. Xavier však v sebe nesie bolesť a po strate manželky je rozhodnutý viac sa neviazať. Josie je však aj pre neho veľkou skúškou. Postupne ako plynie plavba, veľmi pomaly sa prelamujú aj ľady príťažlivosti medzi našou dvojicou, aj keď Xavier sa snaží Josie odohnať ako sa len dá. A teda, na môj vkus to robí veľmi necitlivo. Dvojica je však postavená aj pred dramatické chvíle, ktoré zamiešajú karty. Dokážu si napriek všetkému k sebe nájsť cestu, alebo Xavier ostane verný svojim zásadám?

Príbeh znie naozaj sľubne - vekový rozdiel postáv, neoblomná povaha a prežitá trauma, ktorá spraví z nášho hrdinu ľadového kráľa a jedna krásna opatrovateľka, ktorá ho pomaly roztápa. Škoda však, že autorka spravila z oboch postáv úplne extrémy. Josie by som si aj obľúbila, keby so sebou nedovolila až tak zametať, ako to robil Xavier. Zo začiatku som si aj myslela, že bude tou silnou hrdinkou, ktorá mu určí hranice, ale bohužiaľ, ona mu ich dovolila prekračovať tak často a takým extrémnym spôsobom, že som často pochybovala o jej úsudku a mala som pocit, že jej hádam to jeho správanie imponuje. Namiesto silnej hrdinky sme tak dostali uplakané žieňa, ktoré aj by chcelo odísť, ale vlastne ani nie. Xavier bol naopak prototyp toxickej postavy, ktorá nielen že manipulovala s Josie, ale sama nevedela, čo chce. Snažila som sa pochopiť pozadie jeho "bloku" voči ženám, ale nenašla som ospravedlnenie pre to, aby sa k Josie správal miestami až tak hrubo a posmešne. Na jednej strane jej vysielal extrémne zmiešané signály typu:" "viem, že ti ubližujem, ale prosím, zostaň" a na strane druhej nemal problém ju odkopnúť ako handru. Na druhú stranu všetky tie pekné veci, ktoré robil pre Josie mi dávali nádej, že to s ním nie je až také zlé. Len možno potreboval fakt kvalitného terapeuta.

Ak bola naozaj postava, ktorá mi uľahodila, bola to Dauphine. Myslím, že ona sa autorke naozaj podarila. Bola na svoj vek rozumná, prežila si toho veľa, čo si samozrejme vyžiadalo svoju daň a bojovala nie len s tým, že sa nevedela začleniť medzi spolužiakov, ale aj s nočnými morami. Veľmi sa mi páčil Xavierov vzťah k nej, vtedy bol z neho naozaj milujúci otec, ktorý by jej zniesol modré z neba a dokázala si získať aj Josie, s ktorou mala krásny vzťah. Tiež vedľajšie postavy sa autorke podarili, či už Xavierova mama alebo jeho ochrankár Evan. V konečnom dôsledku tak síce hlavné postavy vzbudzovali vo mne chuť neustále točiť očami, tie vedľajšie to krásne vyvážili.

Čo bol pre mňa kameň úrazu bol fakt, že kniha má takmer 500 strán, ale prisambohu prvých 250 je omáčka a samá vata - pohľad sem, pohľad tam, sexi telo sem, "och, ako ho chcem" tam. Pri čítaní som mala pocit, že sa autorka snaží neúspešne zapáliť vodu, no potom, zrazu akoby jej preplo mód a niekto je poradil, aby poliala vodu naftou, však sa to chytí. Ale ono sa to chytilo tak, že to nabralo extrémny spád a druhá polovica knihy je zase až moc erotická v porovnaní s tou nudnou prvou. Prišlo mi to nevyvážené. Inak, ja som niektoré dialógy Xaviera a Josie dokonca preskakovala, lebo boli nudné, umelé a o ničom. A nerozumela som francúzskym frázam. Možno preto sa mi podarilo knihu nakoniec prečítať celkom rýchlo. Tiež som akosi nepostrehla, kde PRESNE nastal ten zlom, že si Xavier zrazu zmyslel, že toto je žena jeho života. Naozaj taká horská dráha, kde hodinu stúpate na vrchol a keď začnete klesať naberiete extrémnu rýchlosť a v dojazde na vás ešte vystrelia konfety.

ALE! Musím uznať, že ak niečo autorke vyšlo, sú to jednoznačne opisy prostredia. Francúzska riviéra bola opísaná úžasne a pripísala som si ju na zoznam miest, ktoré chcem vidieť, aj keď to nikdy nepatrilo k mojim cestovateľským snom. Tieto časti mi naozaj ulahodili. Navyše sa mi páčilo, že autorka zasadila príbeh do neopozeraného prostredia, pretože príbehov z Francúzska síce vymenujem z hlavy aspoň desať, konkrétne Riviéru si nevybavujem. Tiež jedlo a architektúra. Aj keď často práve tieto opisy pretrhli plynulosť deja, páčili sa mi a bolo naozaj príjemné sa po večeroch presúvať do Francúzska. Autorka tým dokázala, že písať vie, len pravdepodobne neodhadla mieru toho, kedy príbeh ide naozaj pomalým tempom a následne ho urýchlila až moc. Zápletka, ktorá sa neskôr odohrala síce dodala príbehu napätie a potrebnú drámu, no prišla mi trošku zbytočná. A ten sladučký záver, bol ozaj už len pomyslenou čerešničkou.

V každom prípade, kniha dýcha letom, čiže teraz vás to môže preniesť na slnečnú pláž a v lete ten zážitok ešte znásobí. Knihu úplne nezavrhujem, len mi vôbec nesadli hlavné postavy a na mňa má až priveľmi pomalý rozbeh.

3⭐️ /5.

KNIHU ODPORÚČAM ČITATEĽOM, KTORÍ MAJÚ RADI NAOZAJ SLOW-BURN ROMANTIKU A PRÍBEHY, V KTORÝCH PRECESTUJÚ NEOPOZERANÉ ČASTI SVETA.