Deň, keď som si povedala: "A dosť!"

Za posledný rok som si prešla všelijakými psychickými fázami, ktoré existujú. Myslím, že to my všetci.  A to, kde som dnes, je pre mňa dôkazom, že koniec koncov všetko sa dá zvládnuť a celé je to len o nastavení svojej mysle a o tom, čo si do nej vpustíme.

Poďme po poriadku, budem sa snažiť byť rýchla a stručná.

Začalo to v marci 2020, keď som absolvovala svoj na dlhú dobu posledný víkendový výlet do Londýna so sestrou, veď babská jazda vo dvojici je vždy dobrý nápad. Slovensko sme opúšťali presne v deň, keď sa médiami prehnala informácia o prvom pozitívnom človeku na COVID-19 na Slovensku. Nerobila som si z toho veľkú hlavu, veď doteraz to bolo všetko pre nás tak vzdialené a jeden človek z milióna bolo v tom momente tak zanedbateľné číslo, že pravdepodobnosť, že sa ten človek nachádzal práve v mojom okolí bola pre mňa asi taká, ako keď si pošlete 1 SMS-ku do Expresu pri výhre o 21 000 € a dúfate, že vylosujú zrovna Vás - a to ešte nemusíte stihnúť zdvihnúť telefón alebo povedať správne heslo... Chápete. 

Nebudem tu teraz opisovať, čo sa dialo cez celý rok, veď koniec koncov, prežili sme si to všetci, zameriam sa len na posledné obdobie cca 4 mesiacov.

Tých pozitívnych osôb bolo stále viac a viac, aj v mojom okolí, negatívne správy prevyšovali tie pozitívne, každý rozhovor sa niesol v duchu negativity, neustále boje politikov. To ani nehovorím o tom, keď si človek začal čítať sekciu komentáre - uff, kde sa v ľuďoch berie toľko nenávisti. Netrvalo to dlho, a začalo mi z toho bývať zle, začalo ma to ovplyvňovať a všímala som si na sebe, že aj ja som začala viac myslieť negatívne, všetci stále len frflali, vysmievali sa druhým, urážali sa... Nedávala som to na sebe najavo, pretože stále som si opakovala, že moja rodina je v poriadku, mám prácu, do ktorej môžem, chvalabohu, chodiť naďalej, mám sa aj napriek dobe fajn. Ale chýbajú mi stretnutia s kamoškami, ísť len tak do kina alebo na kávu.

Až som si jedného dňa povedala: "A dosť! Stačilo negativity. Je to len o mojom nastavení. Je to len o tom, čo si ja vpustím do svojej hlavy a čomu budem dávať dôležitosť." 

Vytvorila som si vlastné Desatoro pozitívneho myslenia, ktorého sa zatiaľ úspešne držím:

- Nepozerať žiadne TV správy, jediný zdroj informácii je pre mňa rádio v práci a 20 minútové rýchlo čítanie prehľadu dňa (bez hanby priznávam, že tých 20 minút som v poslednom čase venovala aj tak iba Harrymu a Meghan a afére okolo ich interview s Oprah) ...

- Prestať sledovať na IG a FB ľudí, ktorí mi vôbec nič nedávajú - pri všetkej úcte, ale sledovať kaderníka, ktorý propaguje ženský krém na tvár, ktorý zjavne v živote nepoužil, fakt nepotrebujem. Naopak, začať sledovať ľudí, ktorí môžu byť pre mňa inšpiratívni -  pozdravujem všetky bookstagrami sveta!

- Vyhýbať sa čo najviac komentovaniu na FB - snažím sa, obmedzujem, ale priznávam, niekedy to fakt nejde, hlavne keď si čítate premotivované statusy s martýrskym podtónom, ako vašej modle všetci ubližujú a len vyvolení chápu, o čo tu vlastne ide ( a je jedno ktorého tábora sa to týka)- akože takéto sa fakt deje! 

- Aspoň raz do týždňa si niečo vyrobiť - v poslednej dobe sú to aj tak len záložky a obaly na knihy, ale aj vďaka mojej švagrinke, ktorá je tiež kreatívna duša, môžem vymýšľať vždy niečo nové...

- Obklopovať sa peknými vecami - och, ako mi zakvitla izba (áno, aj bordel môže zakvitnúť a nie, nemyslím tým plesne). Kupujem si pravidelne kvety, dokonca som si kúpila aj kvet, ktorý treba pravidelne zalievať a ešte nezvädol (prežil zatiaľ prvý týždeň a áno, patrím k ľuďom, ktorým zvädne aj kaktus)

- Snažiť sa vo všetkom, čo ma vie vytočiť nájsť niečo pozitívne - ok, narovinu poviem, že to občas fakt nejde, hlavne keď ma v dedine 90-tkou predbieha Fittipaldi a môj zmysel pre dodržiavanie pravidiel je vtedy v silnom rozpore s tým, nezasvietiť mu diaľkovými rovno do spätného, aby sa uvedomil...

- Jesť zdravšie - áno, som na seba hrdá, že už od januára som nemala ani jeden chips, ani jedno Pho-bo od vietnamca z Tesca, ani jedno KFC, naopak šalátu a zeleniny som zjedla na tony - bohužiaľ, dôkaz nepatrí do obrázkov, ktoré chcete vidieť :D 

- S tým súvisí aj to, že si varím sama a nekupujem si fast-foodove jedlá- je to už taká rutina, prídem z práce a navarím jedlo na ďalší deň. Do práce chodím s obedárikom ako tretiak na základnej škole, ale nevadí mi to. Vymýšľame si také chute a recepty, že som vážne rozmýšľala napísať z toho knihu - recept na sardinkový šalát nabudúce...a nie, nie je to fuj. 

- Ešte viac čítať, ako doteraz - myslím, že toto je každému, kto ma sleduje jasné, pretože moje príspevky sa v poslednej dobe zameriavajú len na knihy. Baví ma to, robí ma to šťastnou, rozširuje mi to obzory, aspoň v mysli precestujem celý svet a hlavne, v tichu čítať knihu je v dnešnej dobe, keď ľudia musia na seba kričať, aby sa počuli na nezaplatenie! 

- A v neposlednom rade: Naozaj sa snažiť byť šťastná a vpúšťať si do svojho života len to, čo ma posúva vpred!

Áno, mne sa to možno ľahko hovorí, som pomerne silná osobnosť, a preto sa s ťažkými vecami vyrovnávam možno ľahšie. Ale to neznamená, že nemám právo tiež byť niekedy smutná, či zažívať ťažké chvíle. Vždy si ale treba uvedomiť, že nikto Vám nemôže prikázať cítiť sa zle alebo naopak, byť šťastný! Výber je vždy len na Vás a tiež aj spôsob, ako tú svoju osobnú pohodu dosiahnete - ak je to jesť každý deň koláč - JEDZTE ICH! (len to zase nepreháňajte). Ak naopak cítite pohodu pri cvičení (máte môj obdiv) - CVIČTE! Ak Vás teší zbierať napríklad aj známky - ZBIERAJTE ICH! 

Buďme kreatívni v našom šťastí a v našej pohode, ale zároveň si dajme pozor, aby sme svojím správaním nepodkopávali šťastie a pohodu druhého. Je úplne v poriadku, ak ťa nebaví cvičiť a tvoju naj kamošku áno, neodhováraj ju od toho, je to jej cesta ku šťastiu, nie tvoja, nájdi si tú svoju. 

Pretože aj keď si to neuvedomujeme, to ako sa správame my, a to čo vyžarujeme ovplyvňuje nie len nás, ale aj ľudí okolo nás - a možno to je problém spoločnosti - ľudia zabudli na to, čo ich skutočne urobí šťastnými a svoje šťastie vložili do rúk nesprávnym ľuďom.