Každý deň je príležitosť na úsmev! 

Brooklyn: Zlým kráľom nezaspievam

23.02.2023

Stále si nie som istá, ako ohodnotiť túto knihu.

Upozorňujem hneď na úvod, že tento článok obsahuje spojlery, pretože bez nich si neviem predstaviť plnohodnotne vysvetliť svoje pocity a dojmy z knihy, a aj jej následné hodnotenie. Každý prípadný spojler je však vopred označený, ale ak ste ešte knihu nečítali, radšej ani článok nečítajte ďalej, aby ste si nepokazili zážitok z čítania, prípadne sa ním nenechali ovplyvniť. Ak ste však už knihu dočítali, dajte mi, prosím, vedieť, či sa s mojím názorom stotožňujete, alebo nie. Stále však netreba zabúdať, že ide o moje subjektívne pocity z čítania, ktoré vy môžete mať, samozrejme, úplne odlišné. 

Uvedomujem si, že za moje negatívnejšie vnímanie príbehu môžu hlavne moje prehnané očakávania. Ak vám totiž niekto odprezentuje knihu, ako niečo, čo si rozhodne musíte prečítať, lebo je to úžasné, všade čítate nadšené recenzie, dokonca zachytíte recenziu, ktorá vám sľubuje, že príbeh má skryté posolstvo, ktoré odhalíte, keď si prečítate knihu, čakáte že naozaj padnete na zadok. Hľadám, hľadám, no skryté posolstvo nenachádzam, ak teda nerátam environmentálneho ducha príbehu. Potom sa však dozviete, že predsa len sú tu ľudia, ktorí to vidia rovnako, no radšej si kúsli do jazyka, aby sa vyhli prípadným nedorozumeniam. Pýtam sa teda, či chceme čítať iba pochvalné recenzie, alebo nás skutočne zaujíma názor čitateľa, ale o tom by sme mohli písať samostatný článok.

K samotnému príbehu. vynechám tentokrát krátky opis deja knihy, ten si môžete prečítať v anotácii, ktorú vám prikladám v samostatnom stĺpci.

Uff, kde začať? Asi najprv pochvalou...

Čo sa týka zvratov, dynamiky, štýlu písania - toto zvládla autorka super, dej plynul postupne, bol dynamický, nepostrehla som pasáže, ktoré by ma vyslovene nudili, zvládla opísať uveriteľne miesta a priestory, kde sa dej odohrával, postavy mali jasne definované charaktery, aj keď nám nemuseli byť sympatické. Iba jedna postava sa v priebehu pár strán zmenila z anjelika na totálneho chuja, ale napríklad Ainsley bola zlatíčko, takú kamošku by chcel každý.

Páčilo sa mi striedanie príbehu z pohľadu skutočne viacerých postáv, dej sme tak sledovali očami takmer každého a dodávalo to príbehu šmrnc. Musím tiež pochváliť spôsob, akým autorka niekedy opisovala vnútorné monológy postáv a nebála sa pri tom aj rôznych prirovnaní, či metafor.

Tiež oceňujem jasný odkaz ekologického zmýšľania a podporu slovenskej tvorbe, ktorej autorka venovala samostatné strany aj v závere knihy, kde predstavila každú značku, ktorú akýmkoľvek spôsobom zahrnula do deja. Zamýšľam sa tiež nad tým, prečo je dej knihy, ktorá chce podporovať slovenskú tvorbu zasadený do prostredia New Yorku, ale to je tiež asi len moje prílišné analyzovanie :D

Tu moja pochvala končí, pretože potom sú v knihe veci, ktoré mi buď nedávali zmysel, vyslovene mi vadili, alebo ma dokonca dostali do takej vývrtky, že som knihu nahnevaná zatvorila a nemohla som ani zaspať zo šoku a hlavne znechutenia. 
Že je tam riadny cliffhanger? Áno je...že budete mať z toho zmiešané pocity? Aj to... dokonca budete chcieť hneď odpovede na všetky nezodpovedané otázky, ale v mojom prípade stále viac rezonuje znechutenie z toho, čo sa udialo v tesnom závere knihy.

Teraz k tým negatívam, a ešte raz upozorňujem, že odseky nižšie obsahujú aj spoilery, ktoré budú vopred označené. 

  • Ak hovoríme o postavách, naozaj nie je potrebné typické charakteristické črty postáv opakovať a poukazovať na ne viackrát. Čitateľ nie je hlúpy!  Vie si zapamätať, že niekto má povahu, kedy stresuje pri každom probléme, alebo aj to, že hlavná postava má zlaté oči, netreba to opakovať takmer pri každom jeho spomenutí. V 90% scén s Dariom, kamarátom hlavnej hrdinky, sme čítali, ako si od nervov naťahuje a plieska traky, neustále bol hysterický, či mal záchvat paniky - unavovalo ma to a zbytočne to znižovalo akékoľvek moje sympatie k nemu, prehnaná teatrálnosť mi doslova liezla na nervy.
  • SPOILER: Niektoré situácie boli úplne nelogické. Neviem, čo za auto mohol vlastniť Joao, keď do jeho kufra dokázal uložiť Brook a seba tak, že sa tam dokázala ona posúvať a cítiť "jeho obdarenie", viedli tam plnohodnotný rozhovor, a keď ich našli, vyšli z auta akoby sa ani nič nedialo. To mal minivan, či dodávku? Uzavrieť dve osoby do kutice, beriem, ale uzavrieť dve osoby do kufra auta tak, že jednu tam dáme násilím a druhá si k nej priľahne? Hlava mi to neberie.
  • Niektoré postavy mi prišli v príbehu úplne zbytočné a len mi spôsobovali chaos v hlave, boli nepotrebné a nezaznamenala som žiadny ich prínos do deja - napr. Dariove sestry, ktorých mená si už ani nepamätám. Alebo upratovačka? Načo?
  • SPOILER: Neviem sa zbaviť pocitu, že v tejto knihy sme nevyriešili absolútne nič! Všetko bolo len okrajovo naznačené, dokonca aj čo sa týka zdanlivo prvej zápletky ohľadom priotrávenia Brook, skoro polovicu knihy sa nič v tejto veci nedialo, a zrazu na konci sa na dvoch stranách objaví postava podozrivá z tohto činu, zavrieska a s vyhrážkou odíde preč. Pôsobilo to na mňa ako keby si autorka zrazu spomenula, že aha, ostalo mi tu niečo nevyriešené, čo musím nejako vrátiť späť do deja.
  • Aj napriek tomu, že oceňujem prezentovanú podporu slovenskej tvorbe, extrémne to v niektorých častiach prebíjalo dej, najlepšie som sa začítala do príbehu, keď tu zrazu detailný opis nejakej kabelky od farby použitej nite až po tvar ornamentov - vždy ma to vytrhlo z kontextu, a keď som si už asi 5x čítala Vero Creo, či Donna Paradise, alebo Ludmila, len som sa zhlboka nadýchla a celú stať som preskočila, lebo ma to proste nebavilo. Product placement bol miestami až prehnaný a pôsobil tak v príbehu časom umelo. 
  • Niektoré dialógy mi prišli veľmi umelé - naozaj v bežnom rozhovore dvoch priateliek oslovujete svoju kamošku štýlom: "Ach Ainsley, drahá priateľka..."?
  • SPOILER: to čo ma naštvalo najviac, je absolútne nezvládnutie záverečnej scény, kde dvaja hrdinovia, ktorí bojujú o priazeň Brook, ju skupinovo v podstate znásilnia, a autorka tento fakt úplne obíde bez akejkoľvek traumy, ktorá tým u hrdinky mohla nastať bez ohľadu na to, či ich oboch miluje alebo nie. Pardón, ale mne keby toto spravili dvaja muži, ktorých mám rada, zosypem sa, ako domček z kariet a myseľ mi psychicky túto časť vytesní tak, že nebudem schopná ani slova, ani sa postaviť, proste nič... tu? Po tom, ako si ju obtočili zozadu raz jeden a potom druhý, hrdinka maximálne tak obom povedala, že sú debili, chrapúni, a že sa potrebuje ísť vycikať!!! WTF???!!! Prosím? No mňa skoro... Čítala som veľa kníh, kde sa podobná situácia stala postavám a vo všetkých prípadoch tým hrdinka naďalej trpela, mala psychické problémy... tu to bolo miestami prezentované tak, že "modroočko" a "zlatoočko" si tak dokázali iba dominanciu nad hrdinkou, a hrdinka s tým síce vnútorne bojuje, ale to, že mala sex nasilu  (pri ktorom sa aj tak  "nedokázala ubrániť vzdychom") vôbec nie je taký problém, ako to, že sa vôbec títo dvaja opäť zjavili na scéne. Tiež pasáž, kde sa ju snažili dostať von z budovy a začali tak opíjať Daria, Ainsley a Brook s pár fľaštičkami whisky...pardón, to mi neprišlo ani dramatické, ani vtipné. Proste od momentu, ako sa udialo to znásilnenie, som knihu dočítala so znechutením a odporom, a toto moje presvedčenie nedokázal zvrátiť ani cliffhanger na poslednej strane
  • Epilóg? Doteraz nechápem jeho význam a prínos. Malo to byť vtipné? Malo to niečo priniesť do deja? Nič nové sme sa z neho nedozvedeli, ani žiadnym výrazným vplyvom nezasiahol do deja,
  • A stále si kladiem otázku, prečo sa kniha volá Zlým kráľom NEZASPIEVAM. keď v celej celučičkej knihe ani raz nikto nezaspieval a hrdinka bola modelka/ fotografka? :D 

Naozaj som z celej knihy zmätená, frustrovaná a svojím spôsobom aj znechutená nad zľahčovaním niektorých situácii. Kniha však vo mne dokázala vyvolať emócie, aj keď negatívne, dej nebol predvídateľný, autorka písať vie, rozhodne čitateľa nenudí

Túto recenziu nepíšem s úmyslom niekomu uškodiť, píšem svoje subjektívne pocity, ktoré vo mne ostali bezprostredne po dočítaní knihy, aj keď priznávam, nechala som si jednu noc a pár hodín na uležanie myšlienok. Autorka nás podľa mňa môže ešte prekvapiť a rozhodne slovenskej scéne má čo ponúknuť. Či si však prečítam druhú časť? Neviem, som na jednej strane zvedavá na vývoj deja, na druhej som momentálne trošku sklamaná z prehnaných očakávaní, ktoré neboli naplnené. Veľmi však verím, že autorka obmedzí prezentáciu značiek a dá odpovede naozaj na VŠETKY otázky...

Môžem vám len odporučiť, aby ste si knihu prečítali sami a sami si tak na ňu vytvorili svoj názor. 2,5⭐️ /5.

Názov: Brooklyn: Zlým kráľom nezspievam 

Autor: Ronnie Eight

Počet strán: 336

Rok vydania: 2022

Väzba: pevná väzba 

Vydavateľstvo: Elist

ISBN: 9788081974670


KNIHU ODPORÚČAM ČITATEĽOM, KTORÍ MAJÚ RADI AKČNÉ PRÍBEHY, STRHUJÚCE KONCE A LÁSKU BEZ AKÝCHKOĽVEK HRANÍC.


Obsahové varovanie:

° toxické postavy a vzťahy

° skupinové znásilnenie 

Pozitíva knihy:

+ ekologický odkaz

+ podpora slovenskej tvorbe

+ dynamika príbehu

Negatíva knihy:

- prílišný product placement

- časté opakovanie situácii

- niektoré zbytočné postavy

- nereálne správanie hrdinky po traumatizujúcej situácii


Anotácia:

"Pripomína mi zlého kráľa z rozprávky. Panovačného, tajomného, krutého i charizmatického. Takého, ktorý vám opantá myseľ sľubmi, pohladí dušu sladkými rečami a uväzní srdce do neľútostných dlaní. Takého, ktorý je plný sebeckých úmyslov a spraví všetko pre to, aby o vás nikdy neprišiel. Alebo sa mýlim?"

Emóciami nabitý moderný román so skrytým posolstvom, príbeh o sile priateľstva, vytrvalosti a lásky vás vtiahne do napínavého sveta hlavnej hrdinky Brooklyn, ktorá sa na vlastnej koži presvedčí, aký je život krehký a že sa dá zachrániť nielen po fyzickej stránke, ale i po tej duševnej.

Brooklyn, poznačená rodinnou tragédiou, sa vydá zo strachu z chudoby po tŕnistej dráhe modelingu, vďaka čomu sa jej otvoria dvere do sveta blahobytu, no cena za prestíž je príliš vysoká...